O Jozefovi Tisovi trochu inak

Sväté omše sa v Katolíckej cirkvi môžu slúžiť za kohokoľvek. Je to preto, lebo o nikom nemôžeme s istotou povedať, že je zatratený. Dôverujeme Božiemu milosrdenstvu a modlime sa, aby sa duša zosnulého čím skôr očistila od zostávajúcich trestov a mohla uzrieť Božiu tvár. Aj za Jozefa Tisa sa modlime, ako za každého hriešnika. Spomíname si na neho ako katolíckeho kňaza, ktorý mal medzi ľuďmi zväčša dobrú povesť. Súdny proces s ním sprevádzali obavy, aby nevyvolal protesty jeho stúpencov. To bolo už v čase, kedy sa vedelo aj o vraždení židovského obyvateľstva. Bol prvým slovenským prezidentom. Je zvláštne, že súd ho neposlal na smrť za činy, pre ktoré ho dnes odsudzujú. Jeho najväčším „hriechom“ bola účasť na rozbití predvojnovej Československej republiky a na potlačení Slovenského národného povstania. Aj keď prvá Slovenská republika vznikla pod tlakom medzinárodnej situácie, zostáva faktom, že to bol samostatný slovenský štát. Život na Slovensku rozdelenom medzi susedov by bol ťažší pre všetkých jeho obyvateľov. Z tohto pohľadu sa vznik prvého samostatného štátu javí ako správny. Rozbitie republiky však nedehonestuje prezidenta Jozefa Tisa v očiach súčasníkov tak, ako obvinenie z podieľania sa na holokauste. Určite nesie politickú zodpovednosť za všetko, čo sa vtedy stalo. S odstupom času je čoraz ťažšie posúdiť, či konal dostatočne razantne a či nemohol urobiť viac. Niečo povedia historici. Dodnes mnohí veria v čistotu jeho charakteru. Pre iných zostáva zločincom.Je na škodu všetkým, že nedokážeme o ňom hovoriť otvorenejšie. Bez toho, aby sme ľudí s opačným názorom „neškatuľkovali“. Pre Katolícku cirkev nie je svätcom, ale ani diablom v ľudskej koži. Skôr človekom, ktorý v tých pohnutých časoch urobil veľa dobrého, ale aj zlyhal. V akej miere nesie osobnú morálnu zodpovednosť za zločiny proti ľudskosti, ktoré sa za jeho éry odohrali, vie iba Boh. Uvedomme si, že nie každý, kto na ňom vidí pozitíva, je „nácko“ a nie každý, kto ho odmieta, je „boľševik.“Dnes je viac ako inokedy potrebné otvorene diskutovať a prijať jeho osobu s pozitívami, ale aj negatívami. Jeho úplné odmietanie je kontraproduktívne. Európa sa v súčasnosti borí s narastajúcou migráciou, nízkou pôrodnosťou, prebujnelou byrokraciou a neschopnosťou integrovať cudzincov. Keďže väčšina európskych lídrov nie je schopná riešiť tieto problémy, k slovu sa čoraz viac dostávajú radikáli. Postava Dr. Jozefa Tisa sa veľmi ľahko môže stať ich symbolom. Vlastne už sa ním stáva. Ak dnes jeho životný príbeh polarizuje spoločnosť, o pár rokov to môže byť ešte horšie. Myslím, že nikto na Slovensku (u už vôbec nie Katolícka cirkev) si neželá, aby sa Jozef Tiso stal ikonou pravicových radikálov, ktorí majú často blízko k rasizmu a xenofóbii. Osoba prvého slovenského prezidenta potrebuje pravdivé odkliatie, nie bezhlavú dehonestáciu. Ak sa o to nepokúsime, spoločnosť bude naďalej polarizovať. Jeho meno môže byť zneužité. Jeden príklad z dejín už máme. Meno charizmatického kňaza Andreja Hlinku sa dostalo do názvu gardy, ktorá sa podieľala aj na masakroch civilného obyvateľstva. Bolo by smutné, keby sa demokratický režim stal odrazovým mostíkom pre krajnú pravicu, ktorá sa raz môže stať jeho hrobárom.