Obmedzí novela zákona náboženskú slobodu?

Po registrácii na ministerstve sa každé spoločenstvo veriacich stáva pred štátom právnickou osobou. Ako čítame v dôvodovej správe „registráciou získava náboženský subjekt značné množstvo výhod, ako je najmä možnosť žiadať štát o finančné príspevky na platové náležitosti svojich duchovných a cirkevných ústredí (biskupských úradov), na prevádzku cirkevných škôl, vyučovanie náboženstva na štátnych školách“. Väčšina doteraz zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností tento príspevok poberá. Je logické, že štát má právo určiť pravidlá, za akých chce tieto benefity poskytovať. Je však chybou, že registrácia automaticky umožňuje vznášať finančné nároky voči štátu. Po prvé preto, lebo cirkvi a náboženské spoločnosti sú pred štátom viac nezávislé a pred spoločnosťou dôveryhodnejšie, ak si peniaze nepýtajú. Vieme však, že aktuálna situácia väčšiny kresťanských cirkví po dvoch storočiach previazanosti so štátom neumožňuje okamžitú finančnú odluku. Treba oceniť, že medzi priority Ministerstva kultúry patrí pripraviť spolu s cirkvami dohody o financovaní. V prípade Katolíckej cirkvi je tento záväzok daný rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou. Pri Konferencii biskupov Slovenska bola zriadená komisia, ktorá sa touto témou zaoberá.Ak je verejné uznanie cirkvi možné až po predložení zoznamu dvadsaťtisíc dospelých členov, oprávenene sa pýtame, či neponižuje menšie spoločenstvá. Výsledkom novely je fakt, že štát v obave, aby náboženské subjekty nezneužili peniaze, odmieta ich zaregistrovať. Čím vlastne hovorí, že malá cirkev alebo náboženská spoločnosť nemôže byť uznaná preto, lebo je malá. Aj keby si nenárokovala ani korunu. Toto je druhý dôvod, pre ktorý by registrácia nemala byť automaticky spojená s možnosťou nárokovať si štátne peniaze. Na prvý pohľad sa zdá, že novela neobmedzuje náboženskú slobodu jednotlivca, ani spoločenstva. Je však chybou, keď registráciu cirkvi štát podmieňuje členstvom dvadsaťtisíc dospelých. A odkazuje tým pod čiarou, nech sa zapíšu ako občianske združenia. Je to asi právne čisté, ale ľudsky nepochopiteľné. A možno pre dotknutých aj ponižujúce.Problém so sektami, ani obavy z islamu, takto nevyriešime. Keďže jednotná legislatíva pre financovanie cirkví sa na Slovensku iba pripravuje, navrhujem iné východisko. Nech číslo potrebné pre registráciu (verejné uznanie) je čo najnižšie. Avšak registrácia nesmie znamenať automaticky možnosť vznášať finančné nároky. Štát nech si stanoví podmienky pre udeľovanie príspevkov. Zisk bude dvojaký. Zmizne podozrenie, že odmieta uznať malých preto, že sú malí, a teda nepriamo obmedzuje náboženskú slobodu. Zároveň bude naďalej určovať podmienky, ktoré zabránia zneužívaniu peňazí.