Pár viet o tolerancii

Ak chcú ľudia spolu žiť, musia sa rešpektovať. Vážiť si jeden druhého. Asi najťažšie je rešpektovať iné názory. Všetci máme na ne právo. Pramení z ľudskej dôstojnosti. Je prirodzené, že ľudia diskutujú i hádajú sa. O bežných veciach. Ale sú aj témy, ktoré majú dlhodobý vplyv na celú spoločnosť. Vtedy sa kompromis hľadá ťažšie. Často sme svedkami, že diskusia dvoch táborov sa rýchlo mení na prejavy osobnej nenávisti. To je škoda. Emócie nie sú dobrým radcom.Tolerancia znamená úctu a vzájomný rešpekt. Nikoho však nezbavuje povinnosti hľadať pravdu. Tolerancia si neprotirečí s hľadaním pravdy. Práve naopak. Ona je tou najlepšou platformou pre hľadanie správneho riešenia. Ak neumožňuje hľadať pravdu, stáva sa ideológiou. Názory ľudí sú si rovnocenné, lebo všetci máme rovnakú dôstojnosť. Predsa však sú medzi nimi rozdiely. Je predsa jasné, že kradnúť a nekradnúť nemôže byť to isté. Nie je jedno, či som zástanca trestu smrti alebo nie. Každé rozhodnutie totiž nesie so sebou dôsledky.Do vzájomného dialógu teda vstupuje povinnosť hľadať pravdu. To nie je svojvoľnosť. Neraz sa pýtame: Čo je pravda? Pre konkrétny problém treba nájsť konkrétne riešenie. Všetci však túžime žiť v pravde. Nechceme byť klamaní. Život stojí na dôvere. Nielen na tej vo vzájomných vzťahoch. Túžba žiť v pravde je veľmi hlboká. Zasahuje celé ľudské bytie. Toto presvedčenie je tak silné, že určuje celý život. My však nehľadáme hocijakú pravdu. Hľadáme odpoveď, ktorá by zahrnula to podstatné, čo potrebujeme vedieť. O sebe, o živote, o ľuďoch, o svete. Mnoho ľudí nachádza túto pravdu v náboženstve. Vedie ich celý život. Nie sú nerozumní. Iní vo filozofii alebo inej životnej múdrosti.Pravda má prednosť pred všetkým. Kto sa jej pridržiava, nie je netolerantný. Ak odmietam potraty, homosexuálne zväzky, eutanáziu – nie som netolerantným človekom. Vážim si všetkých ľudí. Mám však v rámci tolerancie právo na svoj názor. Môžem ho vysvetľovať, šíriť, ba dokonca naliehať aj na kompetentných, aby sa s ním stotožnili. A nebude to žiaden nátlak. Tolerancia je vždy len nevyhnutným začiatkom, aby ľudia spolu komunikovali. Skutočným cieľom tolerancie je život v pravde, nie uzavretie sa vo vlastnej klietke. Len ak sa spolu rozprávame, môžeme si lepšie rozumieť. Sme rôzni. To však nie je dôvod, aby sme sa nenávideli.Som ochotný počúvať. Pýtam sa, hľadám odpovede. Ak ma pri mojom pátraní niekto obviní z netolerancie, mýli sa. Som obyčajným človekom. Túžim prežiť pokojný a šťastný život. Nemôžem žiť bez pravdy. Mám pred ňou úctu. Nezväzuje mi ruky. Práve naopak. Dáva mi väčšiu slobodu. Uveril som jej. Mám svoje názory. Mnohí s nimi nesúhlasia. Nehnevám sa preto. Byť tolerantný je málo. Tolerancia bez pravdy sa stáva ideológiou. Rešpektujem ľudí, ktorí sa mýlia. Ale ich omyly nemôžem tolerovať. Mám ich rád naďalej. Avšak túžba žiť v pravde ma núti odmietnuť všetko, čo by mňa alebo iných mohlo urobiť nešťastnými.Som za toleranciu. Rešpektovať iných ale neznamená súhlasiť s ich názormi a skutkami. Aj v tomto mori ľahostajnosti si treba zachovať vlastnú tvár.