Pedofília medzi kňazmi? Cirkev sa nebojí pravdy

Katolícka cirkev sa o problém pedofilných kňazov zaujímala už deväť rokov predtým, ako americké médiá objavili túto tému po odhalených prípadoch v Bostone. Ešte 14.8.1993 pápež Ján Pavol II. počas homílie na svätej omši v rámci Svetových dní mládeže na štadióne v Denveri hovoril o pohoršeniach, ktoré dali niektorí služobníci oltára. Vyzýval k starostlivosti o obete týchto zločinov a žiadal, aby sme sa všetci zodpovedne postavili voči tomuto zlu. Nasledovali ďalšie verejné vystúpenia, v ktorých pápež odsúdil zneužívanie detí. Dokument z dielne BBC, vyrobený v minulom roku, prinajmenšom zavádza.Opiera sa o údajne tajný dokument „Crimen sollicitationis“ z roku 1962. Podľa tvorcov bolo jeho cieľom zakryť pedofilné škandály kňazov. V skutočnosti nejde o žiaden tajný dokument a už vôbec jeho hlavnou témou nebola pedofília. Inštrukcia Jána XXIII. venuje zneužívaniu detí jeden riadok. Skutočnou témou sú kňazi, ktorí zneužívali sviatosť zmierenia na nadväzovanie sexuálnych vzťahov. Podľa filmárov z BBC dokument hovorí o exkomunikácii každého, kto by prezradil zneužívanie kňazom na verejnosti. Opak je pravdou. Exkomunikovaný môže byť ten, kto má vedomosti o delikte katolíckeho kňaza v spovednici voči šiestemu Božiemu prikázaniu a neoznámi ho príslušnej cirkevnej autorite.Dokumentaristi tvrdia, že za éry Jána Pavla II a kardinála Ratzingera, ktorý stal na čele Kongregácie pre náuku viery, vydané dokumenty dávajú kongregácii výlučné právo zaoberať sa ťažkými prípadmi pedofílie a nedovoľujú oznámiť ich svetskej moci. Pravda je iná. 30.4.2001 vydal pápež dokument „Sacramentorum sanctitatis tutela“, v ktorom ustanovil sériu právnych noriem pre kánonické procesy v konkrétnych prípadoch na diecéznej úrovni. Hovoril aj o prípadoch, ktoré sú rezervované Kongregácii pre náuku viery. Prefekt kongregácie, Joseph Ratzinger, podpísal 18.5.2001 dekrét „De delictis gravioribus“, ktorý spresňuje normy vydané pápežom. Je zaujímavé, že BBC označila tento list ako tajný, hoci bol úradne zverejnený Svätou Stolicou. Obvinení kňazi nie sú vyňatí spod svetskej moci a majú sa pred súdmi zodpovedať za svoje zločiny. Autori dokumentu podsúvajú tvrdenie, že Ratzinger je spoluzodpovedný za ututlávanie pedofilných škandálov, keďže si neželal ich zverejnenie. Avšak znalci cirkevného práva vedia, že rímske úrady si môžu vyhradiť právo rozhodovať v určitých prípadoch, nemá to však dopad na prípadný proces na civilnom súde.Dokument BBC vyvoláva dojem, že Katolícka cirkev problém pedofilných kňazov zľahčuje a nestará sa o obete zločinov. Talianska biskupská konferencia prispieva veľkou čiastkou do fondu na podporu obetiam. Cirkevné právo chráni maloletých viac ako svetské právo. Ak kňaz sexuálne zneužije osobu mladšiu ako 18 rokov, doba premlčania začína plynúť až dovŕšením osemnásteho roka zneužitej osoby. Ak sa v diecéze objaví podozrenie, že kňaz zneužíva deti, treba tento prípad nielen vyšetriť, ale oznámiť aj do Vatikánu, nech by už vyšetrovanie ukázalo čokoľvek. Pri skúmaní pravdy sa žiada opatrnosť a diskrétnosť. Aj tu platí prezumpcia neviny. Ak sa ukáže, že obvinený je nevinný, kto napraví jeho dobrú povesť? Napríklad v Taliansku bola odsúdená len polovica obvinených. Pedofili nie sú len medzi kňazmi. Pri porovnaní výskytu tejto úchylky medzi povolaniami sa podľa celoštátneho denníka Avvenire ukázalo, že kňazi sú čo do počtu prípadov kdesi na chvoste.Zločin pedofílie treba odsúdiť. Zvlášť, ak sa ho dopustí duchovný alebo katechéta. Treba potrestať vinníkov a pomôcť obetiam. Avšak dokument BBC prekrúca a zamlčiava fakty. Okrem tých pár, ktorí sú pre cirkev hanbou, tisíce ďalších denne poctivo vykonávajú kňazskú službu. Zovšeobecňovanie britských dokumentaristov uráža nielen pápeža, ale aj biskupov, kňazov i laikov. Cirkev sa nebojí pravdy. Len treba lepšie počúvať, čo hovoria a robia príslušné cirkevné autority.