Šesť mesiacov po Regensburgu

Pápež neurazil islam, ani proroka Mohameda. Podľa Tomáša Halíka sa postavil proti dvom krajnostiam: „proti pozitivistickému mrzačení racionality vyloučením metafyzického tázání a proti odmítnutí moderní racionality a evropského osvícenského dědictví postmoderním multikulturním relativismem.“ V očiach moslimov však spáchal smrteľný hriech. Urobil historickú a literárnu analýzu textu Koránu a povedal, že požiadavka svätej vojny tam bola vložená neskôr a za proroka Mohameda nejestvovala. Už na základnej škole sme sa učili hľadať literárny zmysel textu a skúmali sme, čo chcel povedať v dobe, kedy vznikol. Fundamentalistický výklad koránu a svätá vojna sú spojené nádoby. Keď zmizne to prvé, nebude dôvod na to druhé.Benedikt XVI. zdôrazňuje dialóg medzi náboženstvami. Zastal sa moslimov, keď išlo o karikatúry proroka Mohameda. Svätá Stolica a islamské krajiny majú podobné názory na otázky ľudského života a jeho dôstojnosti. Katolícka cirkev sa otvorene stavia proti konfliktom na Blízkom Východe či v Iraku. Reakcie moslimov po pápežovej prednáške svedčili o tom, že mnohí sa nevzdali násilia pri obracaní na vieru. Vtedajšiu atmosféru skvele vystihla karikatúra v talianskom pravicovom denníku „Libero“. Na obrázku boli štyri postavy. Vľavo debatovali dvaja Európania, či by sa pápež mal za svoje výroky o islame ospravedlniť alebo nie. Vpravo stáli dvaja Arabi. Jeden z nich bol kápo, druhý mal okolo pása výbušniny. Kápo rukou ukazuje na diskutérov a hovorí tomu druhému: „Zabi ich oboch!“ Do medzináboženských vzťahov treba vložiť srdce a vytvoriť atmosféru zmierenia. Dialóg s islamom má však tri problémy. Chýba jednotná interpretácia koránu. Po ďalšie, islam nepozná hierarchickú štruktúru ako má katolícka cirkev. Každý islamský duchovný je v svojej komunite „pápežom.“ Tretí vážny problém predstavuje prekrývanie štátnej a náboženskej moci. Islamskí duchovní neraz riadia štát. Všetky tri problémy robia z ich veriacich masu, s ktorou sa ľahko manipuluje.Koncom novembra odletel pápež do Turecka. Pár dní predtým niekoľko fanatikov obsadilo bývalý kresťanský chrám z byzantského obdobia Hagia Sofia. Pohodu narušila aj neochota tureckého premiéra, o ktorom je známe, že podporuje posilnenie islamu v spoločnosti, stretnúť sa s pápežom. Benedikt XVI. označil Turecko za dôležitú krajinu, most medzi západnou demokraciou a islamskou kultúrou. Avšak nejestvuje tam skutočná náboženská sloboda. V príhovore počas svätej omše v Efeze pri dome Panny Márie povzbudzoval veriacich k nádeji. Pápežova láskavosť voči Turkom bola vpísaná už v charaktere tejto cesty. On sám ju označil na palube lietadla krátko pred príletom ako pastoračnú, nie politickú. Jeho úprimnú náklonnosť si všimli aj Turci. Miestne médiá s prekvapením konštatovali, že v Benediktovi XVI. sa skrýva človek s veľkým srdcom.Po polroku je situácia pokojná. Davy moslimských fanatikov už nedemonštrujú. Zostalo veľa nevyriešených otázok. Pápež robí všetko preto, aby sa vzájomné vzťahy zlepšovali. Reakcie na prednášku z Regensburgu ukázali odvrátenú tvár islamského sveta. I jeho silu. Je dobré, že aj v sekulárnej Európe prebudili pud sebazáchovy. Starý kontinent prechádza najmä vďaka nepriaznivému demografickému vývoju veľkými zmenami. Život v islamskom svete sa riadi pravidlami, ktorým nie vždy rozumieme. Preto je nevyhnutné viesť s ním dialóg a zároveň sa vrátiť ku vlastným kultúrnym a náboženským koreňom.