Vianočné príspevky pre stratenú generáciu

Čas narodenia si nikto nevyberie. Ocitne sa na určitom mieste a v konkrétnej dobe, ktorú málokedy dokáže ovplyvniť. Dnešní dôchodcovia pracovali najmä v socializme. S pravidelným príjmom, platili dane. Mali zadarmo zdravotníctvo i ďalšie sociálne služby. Keď prišla Nežná revolúcia, boli v rozkvete síl alebo na sklonku pracovnej kariéry. Nová doba priniesla väčšie možnosti. Oni však neboli vôbec pripravení. Nevedeli cudzie jazyky. Celý život pracovali na tom istom mieste. Západnú Európu poznali najmä z pohľadníc.Po nešťastnej druhej polovici deväťdesiatych rokov prišla k moci pravica a začala sa éra úspešných reforiem, z ktorých žijeme dodnes. Medzi nimi prišla aj zmena dôchodkového systému. Kto slušne zarába a myslí na budúcnosť, môže raz dostať solídny dôchodok. Ľuďom krátko pred odchodom do dôchodku sa vstup do systému už neoplatil. Lenže žiť z čohosi treba. Náklady na život stále rastú. Tak sa vytvorili na Slovensku dve skupiny ľudí. Je tu veľa mladých ľudí či v strednom veku. Budeme pracovať ešte pár desaťročí a veríme, že dôchodok, ak sa ho raz dožijeme, bude vyšší ako ten, ktorý by nám vyplácal štát. V tejto krajine však nežijeme samy. Je tu generácia našich rodičov a starých rodičov, ktorí si z objektívnych príčin na dôchodok šetriť nemôžu.Pre mňa sú stratenou generáciou. Nemali slobodu, akú máme my, ale celé desaťročia pracovali. S nízkym platom. Netušili, že raz príde zmena. Prišiel kapitalizmus a potrebné reformy. Oni boli prvými obeťami reštriktívnych opatrení v hospodárstve. V čase ekonomického marazmu húfne prichádzali o prácu a mnohí sa nedokázali už viac zamestnať. Bolo to v časoch, keď malá skupina vyvolených rozprávkovo zbohatla. Nikdy neboli za lúpeže potrestaní a nebola im zhabaná ani koruna. Stratená generácia je hlavnou obeťou reforiem.Dnes sú z nich dôchodcovia alebo na sklonku pracovnej kariéry. Mnohí sa pýtajú, či je spravodlivé len tak rozdávať peniaze dôchodcom, keď obrovské investície potrebuje napríklad školstvo. Ale otázka môže znieť aj ináč. Je spravodlivé, aby veľká skupina ľudí, len preto, že sa narodila v nesprávnej dobe, bola odkázaná na almužnu zo štátneho rozpočtu, keď celý život pre tento štát poctivo pracovala? Nie je.Tých pár korún pred Vianocami v časoch konjunktúry štát nepoloží. Po zmene režimu zmizli miliardy. Obrovské peniaze sa stratili počas veľkej privatizácie. Keď sa táto vláda rozhodla vyplácať vianočné príspevky, takmer všetci ju obvinili z populizmu. Je možné, že zalíškať sa voličom je hlavný zmysel vyplácania príspevkov. Ale z druhej strany je pravdou, že dôchodcovia si tie peniaze jednoducho zaslúžia. Ide o malú kompenzáciu za obete, ktoré pre našu spoločnosť priniesli.Škoda, že na obetavosť a vytrvalosť tejto skupiny ľudí predchádzajúca vláda zabudla. Pritom priestor na vďačnosť tu bol. Je iróniou osudu, že si ich všimla až garnitúra, ktorá spôsobom myslenia občas nemá až tak ďaleko ku socializmu. Ide o viditeľný prejav solidarity, na ktorý sa nezabúda. Pravica to bude mať ešte dlho ťažké.