Ak by život bol hodnotný len tým, čo z neho spravíme, v praxi to znamená, že každé životné zlyhanie z nás robí chudákov. Ak by to bola pravda, potom ľudia, ktorí sa narodili do zlých sociálnych, kultúrnych, hospodárskych, politických, či rodinných pomerov, by nemali prečo žiť. Podmienky, v ktorých sa človek narodí, si nemôže vybrať. Nemôžeme si vybrať miesto narodenia, rodičov, kultúru ani krajinu, kde sa narodíme. Avšak práve tieto okolnosti zásadným spôsobom predurčujú pravdepodobnosť, že v živote budeme úspešní alebo nie. Je veľa situácií, v ktorých sa jednoducho ocitneme a nemôžeme s nimi nič urobiť. Desiatky detí na Slovensku ročne ochorejú na rakovinu. Hľadieť na utrpenie dieťaťa je ťažké. Sú však rodiny, ktoré to prežívajú. Otec a mama stoja pri týchto chorých deťoch v každú hodinu ich života. Aj keby vedeli, že ich dni sú zrátané, nikdy by ich neopustili. Ak je život hodnotný len tým, čo z neho spravíme, tak život chorých, opustených či prenasledovaných nemá nijakú cenu. Chcel by som vidieť toho odvážlivca, ktorý by rodičom na smrť chorého dieťaťa povedal, že jeho život nemá nijakú cenu len preto, lebo z neho nemohlo nič spraviť.Téza „život je hodnotný tým, čo z neho spravíme“ je chybná. A navyše urážajúca. Možno prejav spupnosti úspešných. Alebo „len“ obyčajného povrchného hodnotenia či nepochopenia.Všetko je ináč. Život je hodnotný tým, že je. Ak by to tak nebolo, väčšina rodičov by sa netešila, že budú rodičmi, lebo počatý život je spojený len s nádejou. Istotu, čo z neho bude, nemá nikto. Všetci však intuitívne cítia, že ľudský život je hoden ochrany od počatia. To len malá skupina ľudí so zvrátenou logikou a čudným svedomím sa snaží všetkých presvedčiť, že opak je pravdou. Dokonca aj naše zákony považujú za priťažujúcu okolnosť spáchanie násilného trestného činu voči žene v požehnanom stave. Ak by život nebol hodnotný tým, že je, nemalo by zmysel starať sa o chorých ľudí v každom veku, bezdomovcov, deti bez rodičov či matky v núdzi.Život je hodnotný tým že je, lebo ho dáva Boh. Nemusíme veriť v Boha, aby sme chápali, že je to tak. Ľudia na celom svete intuitívne vedia o jeho nevyčísliteľnej hodnote. Život je tou najvyššou hodnotou. Komu nedovolíme narodiť sa, ten z neho nič neurobí. Hodnota človeka a jeho dôstojnosť však nikdy nebudú závisieť od toho, ako so svojim životom naloží.
Život je hodnotný tým, že je
Francúzsky filozof J.P.Sartre hovorí, že človek je to, čo zo seba urobí. Inými slovami, hodnota a veľkosť človeka závisí od jeho narábania so slobodou. Ak sa základné životné smerovanie po čase ukáže ako chybné, človek sa rýchlo dostáva na hranicu zúfalstva, z ktorého niet návratu. Čas sa nedá vrátiť späť. Veci sa jednoducho stávajú. Ak hodnota ľudského života spočíva len v správnosti voľby, nevyhnutne sa ocitneme v slepej uličke. Načo žiť, ak som svoju slobodu uplatnil nesprávnym spôsobom? Žiadna cesta životom nie je priama, ale kľukatá. Nikto nie je len úspešný. A úspech často závisí od okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Téza, že život je hodnotný len tým, čo z neho spravíme, predstavuje naše putovanie ako ruletu, kde je každý z nás len žetónom so smiešnou hodnotou. A od „rulety“ závisí, či nakoniec budeme mať cenu alebo nie.
