Adventné čakanie

Neviem, či sú ešte v móde adventné kalendáre. Každé okienko na obrázku skrýva sladkú odmenu a pripomína blížiace sa sviatky. Advent je tu. Aj napriek necitlivej komercii, čo robí z Vianoc podľa Maxa Kašparu „bruchaplné sviatky zimného slnovratu“, má zmysel hovoriť o príprave na ne. Čím som starší, tým viac si vážim čas čakania. Detská netrpezlivosť sa rokmi stráca. Od toho, ako prežijem dnešok, závisia moje Vianoce. Je to ako pri očakávaní vzácnej návštevy. Treba prestrieť stôl, utrieť prach, pripraviť jedlo a nápoje. Naša angažovanosť v príprave hovorí o tom, akú dôležitosť prisudzujeme hosťovi.Advent je v istom zmysle predobrazom života. Stále niečo čakáme. Pripomína nám, že koniec pozemského putovania neznamená iba smrť, ale najmä očakávané stretnutie s Pánom. Čo však môžeme čakať od adventu? Mať z neho úžitok znamená z jednej strany nepodľahnúť predvianočnému šialenstvu, kde vládnu akcie a výhodné ceny. Potom treba urobiť aj niečo konkrétne. Možno premýšľať nad tým, čo Vianoce pre mňa a pre moju rodinu znamenajú a ako by sme ich chceli prežiť. Modliť sa.Pred nami sú dni čakania. Plné melanchólie, ale aj žiariacich girlánd. Potrebujeme nádej a silu žiť ďalej. Aby pod príklopom našej duše nebolo iba prázdno.