Akú cenu mal tento deň?

Hľadel som na vysoké stromy okolo seba, cítil prenikavú vôňu. Chvíľu som túžil, aby zastal čas. Kochal som sa krásnom. Pomaly sa stmievalo. Keď sa končí deň a zapadá slnko, mieša sa vo mne smútok i radosť. To, čo bolo, odchádza a už to nikdy neprežijem. Večer pri spytovaní svedomia si uvedomujem, aký som nedokonalý. Koľko možností som premárnil. Na druhej strane počas dňa som zažil veľa dobra. Podvečerný smútok rýchlo strieda radosť. Vďačnosť z prežitých pár hodín. Neviem, či si dosť vážim dar nového dňa.Každý deň sa podobá novej kapitole. Má zápletku, hlavnú i vedľajšie postavy. Môže byť drámou, ale aj fraškou. Akú cenu má toto všetko? V ten večer som túžil hlbšie preniknúť do tajomstva života. Odpoveďou mi bol bezstarostný spev vtákov a prenikavá vôňa. Akoby nebolo mojou úlohou všetkému rozumieť, ale prijať život taký, aký je. Tešiť sa, že som; že sme. Keď sa večer vraciam k prežitému času, cítim sa zahanbený. Chaos na uliciach sem tam vnucuje predstavu, že som len bezvýznamné koliesko v stroji. Spev vtákov mi hovorí niečo iné.Nie je samozrejmosťou, že som. Aj táto chvíľa je darom. Vďačne ju prijímam. Chcem ju zanechať vo vedomí, že som do nej vtlačil kúsok seba. Na papieri, v slove, v modlitbe, v rozhovore. Pre Boha, pre ľudí. Večerný pohľad na zapadajúce slnko vo mne prebúdza vďačnosť. A pokoru. Viem, že dar nového dňa, ktorý som dostal, je väčší, než dokážem pochopiť rozumom. Prebúdza vo mne túžbu žiť. Darovať sa.Akú cenú má tento deň? Záleží, ako sme ho prežili. Čo sme dokázali darovať. Ľudia nie sú ideálni. Majú slabosti a predsudky. Môj deň sa začína a končí spomienkou na nich. Nie vždy s nimi súhlasím, ale žičím im. Lásku, pokoj. Chcem mať v sebe čo najviac z tej vtáčej bezstarostnosti a radosti. Nie preto, že by som ignoroval každodenné šero. Len verím, že v tom večernom speve je ukrytá cena tohto dňa. Božie pohladenie, ktoré trvá. Otvorená náruč, čo ľudské duše učí vďačnosti.