Čo hovorí evanjelium piatej pôstnej nedele

Verejná hriešnica je stredobodom pozornosti v úryvku z Jánovho evanjelia (8, 1-11). Túto úbohú ženu pristihli pri cudzoložstve. Rozhnevaní muži ju chceli zabiť. Priviedli ju pred Ježiša, aby zistili, čo si myslí o starom predpise Mojžišovho zákona. On kázal takéto ženy kameňovať. Učiteľ, čo povieš ty? Ktovie, či naozaj úprimne chceli počuť pravdu. Skôr sa zdá, že prišli, aby mohli neskôr povedať: Vidíte, zase sa stavia proti zákonu otcov! Títo hrdinovia neprišli za ním, aby vyriešili dilemu. V rukách mali kamene. Pre nich bola vec rozhodnutá.Ježišove slová ich úplne odrovnali: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Táto myšlienka sa ich tak hlboko dotkla, že čoskoro sa všetci vytratili. Učiteľ ju nevyslovil, aby obhajoval ženin hriech. Dúfal, že si uvedomia vlastné nedostatky. A toto vedomie im nedovolí vynášať definitívne súdy. Presne tak aj bolo. Nakoniec zostali samy. V jej očiach bolo toľko strachu. Ešte stále behala očami dookola, či sa predsa len nenájde rozhnevaný muž s kameňom v ruke. Bol to pre ňu zázrak. Znova sa narodila. Keď si trocha vydýchla, Ježiš sa jej opýtal: „Žena, nik ťa neodsúdil?“ Odpovedala: „Nik, Pane!“ On jej na to povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už viac nehreš!“Viem, že Boh mi dáva každý deň príležitosť robiť pokánie a zmeniť sa. Po tomto svete chodí veľa zatrpknutých ľudí, ktorí sú v zajatí zla. Možno sa kedysi aj snažili zmeniť sa, veľa sa modlili, vrhli sa na askézu a nič nepomáhalo. Je veľa takých, ktorí sú zmierení s vlastným hriechom až tak, že ich nesužuje. Myslia si, že takto to byť musí a ináč nemôže. Chlap sa pravidelne opíja a už ho netrápi, ako tým ubližuje nielen sebe, ale aj iným. Muž a žena žijú spolu v jednej domácnosti bez sobáša a neberú do úvahy prikázanie Desatora „Nezosmilníš!“Všetci máme svoje slabosti. Zápasíme, aby sme boli lepší a zrelší. Poznám bolesť pádu. Tak veľmi som sa snažil, a predsa sa to stalo. Sú však ľudia, ktorí nehrešia zo slabosti, ale vyberajú si tento životný štýl dobrovoľne. Ak takto žili dlhodobo a po čase si uvedomili celú špirálu zla, do ktorej sa zamotali, neraz si myslia, že pre nich už niet návratu. Ježiš však prišiel preto, aby nás zachránil a oslobodil. On sníma hriechy aj tomu najväčšiemu hriešnikovi, ak úprimne ľutuje. Nedeľné evanjelium nie je iba o Božom milosrdenstve. Pripomína nám, že všetci sme hriešni. Preto sa nemáme nad druhými vyvyšovať. Skôr sa za seba navzájom modlime, aby nám Boh odpustil. On nás príjma takých, akí sme. Aj so slabosťami. Ak máme pocit, že hriechy nás ovalili ako veľké bremeno alebo nami pohŕdajú ľudia, spomeňme si na Ježišove slová z evanjelia: „Neodsudzujem ťa. Choď a už viac nehreš!“ Vedomie, že ma Boh s láskou príjma a dáva mi novú šancu, je tou najväčšou nádejou, ktorú môžem mať. Tak ma učí viac milovať. Dávať zo seba to najlepšie.