Keď mladá žena zloží večné sľuby

Kostol krátko pred slávnosťou dýchal slávnostnou atmosférou. Spolu s kláštorom bol nanovo postavený po druhej svetovej vojne, keď bol zbombardovaný angloamerickou letkou. Vtedy v troskách zahynulo 23 rehoľníčok. Sestry, ktoré zostali, po vojne začali od znova. Výsledkom je príjemný kláštorný komplex. Dnes sestry pečú hostie, vyšívajú ornáty a zástavy, jedna dokonca píše ikony. Ak by ste sa potrebovali ubytovať, určite vás príjmu, ak sa dopredu ohlásite. Interiér malého kostola je jednoduchý, ale pritom účelne využitý. Už na prvý pohľad máte pocit, že všetko je na správnom mieste. Stredobodom je oltárny stôl a ambóna. V ten deň bol chrám ozdobený nádhernými kyticami ruží. Nebolo ich príliš veľa, tak akurát. Pred desiatou sa sestry zhromaždili v kapitulnej sále. Predstavená kláštora, priorka, čakateľke na sľuby povedala: „Milá sestra, Kristus vás povolal, aby ste boli znakom jeho lásky a milosrdenstva pre každého človeka v Cirkvi a vo svete. Ste pripravená sa z Božej lásky celkom odovzdať Bohu?“„Áno, som pripravená“, znela odpoveď.Sestra prijala zapálenú sviečku. Sestry sa zoradili do procesie a za spevu hymnu „Jesus corona Virginum“ vstúpili do chrámu. Svätá omša začala presne. Hoci v Nemecku nie je veľa duchovných povolaní, aj pre miestnych bola táto udalosť veľkou slávnosťou. Prišlo asi pätnásť miništrantov, chlapcov i dievčat, viacero kňazov z okolia. V kostole mohlo byť asi sedemdesiat ľudí. Oveľa viac ako zvyčajne.Sestry sa veľmi tešili. Večné sľuby tu mali naposledy pred piatimi rokmi. Ak má komunita povolania, prežije. Slávnosť bola výnimočná aj preto, lebo sestra zo Slovenska je prvou cudzinkou v komunite. Doma už nežije hádam osem rokov. V ten deň ju sprevádzali rodičia, viacerí príbuzní i známi. Prítomnosti Slovákov zodpovedala aj liturgia. Druhé čítanie po slovensky, evanjelium a kázeň dvojjazyčne.Potom prišiel samotný obrad. Kňaz sa opýtal sestry, čo si žiada. Odpovedala: „Milosrdenstvo Božie a sesterské spoločenstvo tohto kláštora“. Obnovila si krstné sľuby. Zriekla sa zlého ducha a vyznala vieru. Posledná otázka bola najdôležitejšia.„Chcete nasledovať Božiu lásku a sľubujete stálosť, zachovávanie mníšskych zvyklostí a poslušnosť podľa regule sv. Benedikta až do smrti?“„Áno, chcem a sľubujem“, znelo nahlas kostolom.Všetci sme si kľakli a v litániách ku všetkým svätým zvolávali pomoc a ochranu pre sestru, ktorá sa rozhodla tak odvážne a veľkodušne darovať sa Bohu v spoločenstve benediktíniek. Počas litánií ležala tvárou k zemi. Keď dozneli, kľakla si pred oltár a prečítala vlastnoručne napísaný sľub. Podpísala ho, ukázala priorke a kňazovi. Listinu položila na oltár. Potom roztiahla ruky a trikrát zaspievala: „Suscipe me, Domine...“ (Ž 118, 116)Kňaz sa modlil zasväcujúcu modlitbu a zvolával Božie požehnanie. Na malom stolíku bolo pripravené rehoľné rúcho. Aj doteraz nosila habit, ale bol trocha iný. Postupne kňaz požehnal všetky časti: čiernu tuniku, závoj, prsteň a venček. Priorka jej pomohla obliecť sa. Bola to tá istá sestra, ako som ju poznal predtým. A predsa už bola iná. Kedysi dávno počula Božie volanie. Skúmala samú seba a hľadala miesto, kde ho má realizovať. Teraz si bola istá. Odovzdala sa Pánovi so všetkou úprimnosťou.Po záverečnej modlitbe sa postavila k mikrofónu, aby sa poďakovala. Bohu, rodičom, sestrám. Všetkým, ktorí ju sprevádzali priateľstvom a modlitbou. Keď sa vpredu ukázala, v jednej lavici sa zavrteli dve malé deti. Až po omši som zistil, že práve o ne sa starala, keď prišla do Nemecka kedysi dávno za prácou. Teraz tu boli aj s rodičmi, aby sa tešili spolu s ňou.Každý, kto sa rozhodne robiť veci v živote naplno, si zaslúži našu pozornosť. Je dobré, že aj v dnešnej dobe sa nájdu mladí ľudia, ktorí počúvajú Boží hlas a neváhajú celkom sa mu odovzdať. Či už v spoločenstve alebo ako diecézni kňazi.Po slávnosti sme sa rozišli domov. Ona zostala v komunite. Život sa vracia do starých koľají. Ďakujem Bohu, že jej dal dostatok síl dozrieť k tomuto rozhodnutiu. Viem, že sa na ňu kedykoľvek môžem obrátiť s prosbou o modlitbu. Nezabudnem na ňu, ani na kláštor v Neusse. Z tohto miesta vyžaruje pokoj. A ja verím, že sa tam ešte vrátim.