Na sviatok patrónky Slovenska

Keď uctievame Sedembolestnú Pannu Máriu, myslíme na všetky obete, ktoré prinášali naši predkovia, aby si zachovali nielen vieru, ale aj ľudskú dôstojnosť. A k nej patrí starostlivosť o rodinu, prácu, rodinnú súdržnosť, vzdelávanie, ale aj národné povedomie. Z druhej strany dnešný sviatok ešte stále do istej miery kopíruje našu mentalitu. Stále sa zdá, že nám chýba zdravé sebavedomie, viera vo vlastné sily. Nebolo by rozumné, keby sme ani ako jednotlivci, ani ako národ, pristupovali ku životu v tomto zložitom svete s bolestínskym výrazom na tvári. O tom, že sa to dá ináč, rozpráva aj dnešný sviatok.Máme dostatok dôvodov, aby sme dôverovali. Jánovo evanjelium (19, 25-27) opisuje ťažkú situáciu pod krížom. Keď zomiera človek, je to ťažké. Vtedy sa väčšinou mlčí. Ak sme pri zomierajúcom, snažíme sa precítiť jeho utrpenie. Tu na kríži zomiera Ježiš. Boží Syn, ktorý bol aj pravým človekom. Ženy ho oplakávali. Dívali sa na jeho muky, viseli na jeho perách a čakali, či niečo nepovie, či sa s niekým nerozlúči, či nepovie nejaký odkaz. Predsa sa dočkali: Ježiš vidí milovanú matku a vedľa nej učeníka Jána. Vtedy povie matke: „Žena, hľa tvoj syn.“ A potom Jánovi: „Hľa, tvoja matka.“ To nebola náhoda. Bolo ľudské, že tí, ktorí boli k Ježišovi najbližšie, mali držať spolu aj po jeho smrti. Ak takéto želanie vysloví zomierajúci, je to záväzok. Keď dnes premýšľame nad touto krátkou epizódou, zdá sa, akoby Ježiš chcel matke povedať: „Tak ako si všetku starostlivosť venovala mne, venuj ju teraz mojim učeníkom, všetkým ľuďom, ktorí sa budú k tebe utiekať. Ty ma poznáš najlepšie. Tvoja láska a starostlivosť nech im stále pripomína moju prítomnosť.“ Keď Ježiš povedal Jánovi „Hľa, tvoja matka“, akoby mu chcel povedať: „Dôverujte mojej matke, lebo nikto nemá bližšie k Bohu ako ona. K nej sa utiekajte, jej sa žalujte, ju proste o pomoc.“Sviatok Sedembolestnej Panny Márie pripomína, že aj v ťažkostiach je možné zachovať si vieru. Niekedy sa nám darí viac, inokedy menej. Niekedy si predstavujem seba pod krížom, ako mi Ježiš hovorí, ukazujúc na Pannu Máriu: „Hľa tvoja matka!“ Je to výzva k dôvere, nevzdávať sa. A nielen to. V srdci matky je dosť miesta pre všetkých. Matka nemá problém milovať deti. A my sme Božie deti. Ona videla, ako jej Syn za nás na kríži umieral. Nebojme sa dôverovať Márii, tak ako jej dôveroval Ježiš sám. Mária nie je len ženou, ktorá veľa vytrpela. Nie je veľká pre svoje utrpenie, ale pre svoju vieru. Všetci sa potrebujeme naučiť dôverovať. Kdekoľvek na svete. V dôvere Márii sa naučíme dôverovať jej Synovi. Potom bude každodenný život preniknutý väčším pokojom a radosťou. Božia Matka učí kráčať za Ježišom. Máme sviatok dôvery. Veľmi sa teším.