Na začiatku pôstu

Už zajtra začína pôstne obdobie. V tento zvláštny deň prichádza do chrámov vždy viac ľudí ako zvyčajne. S jediným cieľom. Počuť výzvu k pokániu a nechať sa pomazať popolom. Je len málo tak rukolapných symbolov, ktoré mi pripomínajú moju hriešnosť. Popol prenikavo hovorí o malosti. Boh stvoril človeka na svoj obraz, obdaroval ho rozumom a slobodnou vôľou. Raz príde deň, keď budeme pred ním skladať účty. A nielen to. Telo sa premení na prach, až kým nebude vzkriesené. Je skľučujúce vedieť, že všetko, na čom si teraz na zemi tak zakladáme, sa raz stratí.Zmyslom pôstneho obdobia je príprava na najväčšie kresťanské sviatky. Slávnosť Kristovho zmŕtvychvstania. Jeho podstatou je pokánie. Preto hneď v prvý deň sme poznačení popolom. Spomínam si na text jednej antifóny, ktorú sme spievali ako seminaristi v katedrále sv. Martina na Spišskej Kapitule: „Kajajme sa, lebo sa prehrešili a polepšime sa. Aby nás neprekvapila smrť. Potom by sme už márne chceli robiť pokánie.“ Ešte aj dnes mám z týchto slov zimomriavky. Nie preto, žeby som žil v strachu. Cítim bázeň zo života, ktorý mi Boh daroval. Z dní, ktoré sa predo mnou otvárajú ako nepopísaná stránka. Kajať sa nie je otázkou strachu, ale zodpovednosti. Za seba, život, za ľudí, vieru.K pôstnemu obdobiu nepatrí len zapieranie sa v jedení a pití. V tomto čase prichádza od Pána výzva očistiť sa. Urobiť malú životnú rekapituláciu. Položiť si otázku, aký zmysel má to všetko, čo robím. Viem, že v rýchlom životnom tempe je zložité rozoznať pšenicu od kúkoľa. Pôjde to ľahšie, keď nedovolíme prehlušiť hlas z vnútra. Svedomie. Aj rádio a televízor majú vypínač. Je namáhavá táto duchovná očisťovacia kúra. Vždy som prekvapený, koľko hlušiny nájdem. Možno len zajtra ráno si uvedomíme, že začína pôst. Nechcem však zostať len pri tomto konštatovaní. Radšej si dám nejaké malé predsavzatie. Také, ktoré dokážem splniť. Dúfam, že bude mojim víťazstvom nad sebou samým. Malou obetou Bohu, kde ukážem dobrú vôľu a pripravenosť zmeniť sa. Nepôjde to ľahko. Nikdy nie je jednoduché dívať sa zrazu novými očami. Kiežby sme sa to v pôste aspoň trocha naučili!Aj ja zajtra vstúpim do chrámu a nechám si na čele urobiť z popola znak kríža. Znova budem počuť výzvu k pokániu. To nie je povrchná hra so silnými slovami. Skôr príležitosť vrátiť sa k sebe samým. K Božiemu obrazu v nás. Pôstne obdobie má potenciál osloviť všetkých ľudí. Lebo nás učí hľadať v živote to dôležité. Vážiť si jeho Darcu. Tešme sa na dobrodružstvo s Pánom, ktoré zažijeme nasledujúce týždne. Na jeho konci nás čaká Kristovo vzkriesenie. Kľúčová udalosť, bez ktorej by sme nerozumeli dejinám, ani sebe samým. Požehnaný pôst!