Nad evanjeliom tretej pôstnej nedele

Hovorí sa, že trpezlivosť ruže prináša. Žiaden strom neprinesie ovocie hneď a naraz. Presvedčil sa o tom aj majiteľ vinice z Lukášovho evanjelia (Lk 13, 6-9). Hľadal plody, ale nenašiel. Keďže výsledok bol rovnaký už tretí rok, nebol z toho nadšený. Vyhľadal vinohradníka. Pevne rozhodnutý vyťať ho. Nevidel žiadny zmysel pestovať ho ďalej. Práve naopak. Zdalo sa, že ešte aj zem zbytočne vyčerpáva. Vinohradník mal na riešenie iný názor. Denne ho polieval, s nádejou hľadel na každý náznak zmeny. So všetkou úctou majiteľa prosil: „Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.“Podobenstvo o neplodnom figovníku nepovedal Ježiš náhodou. Stretával sa s ľuďmi a videl ich slabosti. Mal vlastnú skúsenosť s ľudskou zlobou. Najskôr sporadicky, keď tu a tam na neho šomrali. Vždy vtedy, keď im povedal pravdu alebo ukázal veci v inom svetle. Dovolil hriešnym ľuďom, aby sa mu vysmievali. Nebránil sa krížovej ceste. Ježiš vedel, že toto je jediný spôsob, ako hriešnemu človeku ukázať, čo má v živote zmysel. Pri putovaní krajinou ho sprevádzalo mnoho hľadajúcich. Ľudia, ktorí každý deň zápasili o čistý štít. Neboli stále úspešní. Chceli zaspávať s dobrým svedomím. Ježiš v nich posilnil nádej, že tentoraz to dokážu.Keď premýšľam nad neplodným figovníkom, vidím v ňom seba. Pokoreného slabosťou. Nesplnené predsavzatia, prázdne sľuby. Znova sa s iskričkou nádeje v modlitbe obraciam na Pána. Okopem a pohnojím. Bude veľa ovocia, viac lásky a viery. Viem, že v tejto situácii sme všetci, čo patríme k ľudskému rodu. Každý má svoju Achilovu pätu. Pre niekoho je to egoizmus, lenivosť, ľahostajnosť, pre iných alkohol či drogy. Boh vie, čo nás trápi. Je neuveriteľné, ako stojí v živote na našej strane. Hoci si to nezaslúžime.Vinohradník presvedčil majiteľa, aby počkal. S vierou, že časom sa všetko zmení. Figovník raz zakvitne a prinesie bohatú úrodu. Aj dobrotivý Boh čaká. Na každý náznak vnútornej premeny, na otvorenosť prijať lásku. Po našej zmene túžia aj ľudia, na ktorých nám záleží. Možno sa za nás denne v tichosti modlia s nádejou, že raz to bude iné. Ako hovorí pápež Benedikt XVI., kto verí, nikdy nie je sám. Božie milosrdenstvo je väčšie ako naše srdce. Niet takého hriechu, ktorý by nám nemohol byť odpustený, ak ho úprimne ľutujeme a chceme sa zmeniť. Milosrdný Otec nad nami neláme palicu. Nelámme ju ani my nad našimi blížnymi. Také je posolstvo evanjeliového podobenstva. Ešte mnohoráz bude vo mne rezonovať. Prosím Pána o milosrdenstvo. So mnou. S nami. Vo viere, že jeho láska premení, čo my vo svojej krehkosti nedokážeme.