O čo išlo pápežovi v Rakúsku

Slovenské médiá monitorovali pápežovu zastávku u susedov dosť povrchne. Dozvedieť sme sa mohli akurát, že stále pršalo, prišlo menej ľudí a že najvyšší pastier nechystá žiadne reformy. Pápež prišiel do Rakúska ako pútnik, ktorý chce povzbudiť. Žiari z neho charizma. Naposledy som to zažil pred pár hodinami, keď som stál na začiatku námestia sv. Petra. Práve začínala tradičná stredajšia generálna audiencia. Zneli fanfáry. V krásnom slnečnom počasí sa papamobil obkolesený ochrankou presunul k baldachýnu pred bazilikou. Svätého Otca nebolo možné prehliadnuť. Celý v bielom. Keď prišiel na svoje miesto, zaznel veľký potlesk.Pápež navštívil Rakúsko v čase, keď miestna cirkev prešľapuje na mieste. Najskôr v polovici deväťdesiatych rokov odstúpil viedenský arcibiskup kardinál Groer po obvinení zo sexuálneho zneužívania. Hoci mi nikdy nič dokázané nebolo, povesť Katolíckej cirkvi veľmi utrpela. Potom prišla tzv. petícia cirkevného ľudu, kde časť laikov žiadala reformy a širšiu demokratizáciu. Odozvu našla najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Najväčší škandál sa prevalil v diecéze Sankt Pölten. Jeho výsledkom bolo zatvorenie kňazského seminára v roku 2004. Na jednej strane veľké pohoršenia, ktoré u mnohých urýchlili odpad od viery. Zostalo však veľa úprimne veriacich ľudí, ktorí vydržali. Modlili sa, nestrácali nádej. Aj kvôli nim prišiel pápež do Rakúska. Osobitne sa im poďakoval.Svätý Otec počas púte k „Veľkej Matke Rakúska“, ako je zvyčajne nazývaná Panna Mária v Mariazelli povedal niekoľko veľmi zaujímavých prejavov. Na slávnostnej omši v pútnickom mieste sa venoval aj svojej obľúbenej téme, kríze Západu. Vyzdvihol kresťanskú vieru ako opak rezignácie na možnosť poznať pravdu. Tou pravdou je sám Kristus. Podľa pápeža je rezignácia na pravdu jadrom súčasnej krízy Západu. To najdôležitejšie dodal na koniec: „Ak nejestvuje pravda pre človeka, nedokáže rozlíšiť medzi dobrom a zlom.“Vážnej téme sa venoval aj pri bohoslužbe vo viedenskom dóme sv. Štefana. Hovoril, aké je potrebné vrátiť sa ku sláveniu nedele: „Nedeľa sa v našej západnej spoločnosti zmenila na koniec týždňa, na voľný čas. Voľný čas, hlavne v zhone dnešnej doby, je úžasná a potrebná vec. Ale ak voľný čas v sebe nemá vnútorný stred, od ktorého sa odvíja to ostatné, potom sa z neho stáva iba prázdne miesto, ktoré nás neposilňuje a neobnovuje. Voľný čas musí mať vnútorný obsah – a tým je stretnutie Toho, ktorý je naším pôvodcom a aj naším cieľom. Môj veľký predchodca na biskupskom sídle v Mníchove a Freisingu kardinál Faulhaber to raz vyjadril takto: Daj duši svoju nedeľu a daj nedeli svoju dušu.“V nedeľu popoludní Benedikt XVI. navštívil cisterciánsky kláštor v Heiligenkreuz. Príhovor bol adresovaný nielen zasväteným osobám, ale aj teológom. Hlavnou úlohou rehoľných komunít je modlitba. Modlime sa nie preto, že od Boha niečo chceme. Našim motívom k modlitbe je Boh sám. On si zaslúži, aby bol chválený. Tam, kde je oslava Boha, tam prichádza aj jeho požehnanie. Kde je Boh, tam je aj budúcnosť. Pred odletom do Ríma sa ešte stretol s dobrovoľníkmi vo viedenskom Konzerthause. Hudobníci mu zahrali pár vecí od Mozarta a Brucknera. Aj tento príhovor stál za to. Ocenil dobrovoľnú prácu a dobrovoľníkov označil za tých, ktorí dávajú evanjeliu tvár.Pápež prišiel do Rakúska ako pútnik. Modlil sa za jej obyvateľov. Prvým ovocím tejto návštevy je duchovné zblíženie medzi rakúskou cirkvou a Svätým Otcom. Nepovedal nič nové, neohlásil žiadne reformy. Neustále vyzýval k návratu ku kresťanským koreňom, čiže ku Ježišovi Kristovi. A tým je povedané všetko.