Nedávno som si pred spovedaním vyšiel za mesto. Z Ružomberka je do hory veľmi blízko. Stačí vyjsť na Kalváriu. Tešil som sa ako malé dieťa. Z lúčov slnka, ktoré ma objímali. Zo závanu sviežeho vzduchu, v ktorom bolo cítiť začínajúci sa život. V tichu som stál a počúval štebot vtákov. Radostné džavotanie piskľavých hláskov, ktorým nebolo konca. A bola to tá najkrajšia hudba. Hudba jari. Pieseň života.
Zima býva studená a mrazivá. Vyvoláva dojem krutej panej, po ktorej už nemôže prísť nič. A predsa. Každoročne sa opakuje ten istý zázrak jari. Neočakávané divadlo farieb, zvukov a vôní. Povstanie z ničoho.
Prechádzka lesom mi pomohla pochopiť, čo sa stalo v pamätné veľkonočné ráno. Nový začiatok, ktorý nikto nečakal. Kristus vstal z mŕtvych.
Dnes večer budem znova stáť pri zapálenom paškále. Počúvať biblické čítania o Božích zásahoch do dejín ľudstva, aby na ich konci mohlo zaznieť slávnostné Aleluja. Tajomstvo Veľkej noci prežívam každoročne. A predsa sa ma vždy hlboko dotýka. Lebo mi pripomína, čo všetko spravil Boh pre mňa. Kiež by ma tieto udalosti vtiahli do seba. Od prijatia ich posolstva a vnútorného prežitia závisí miera porozumenia vlastného života.
Veľmi si želám, aby sme v slávení veľkonočnej liturgie nanovo prežili, kto je Boh a kým sme sa stali po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Aby sme uverili, že môžeme povstať z ničoho.
Všetkým zo srdca vyprosujem požehnané veľkonočné sviatky
