Pred piatou veľkonočnou nedeľou

Keď k životu chýba niečo dôležité, ubúda. Pritom všetko chce rásť, rozvíjať sa. Minuloročná jeseň v Taliansku bola suchá. Zima takmer žiadna. V Ríme za normálnych okolností vládne najtuhšia zima pri nule. Pri takej teplote na Slovensku iba začína. Niekedy sa smejeme, že pri Florencii napadnú na diaľnici dva centimetre a už sú povinné reťaze. Mnohé krajiny Európy sa boria s nedostatkom vlahy. Talianska vláda už dokonca mala kvôli možným katastrofickým scenárom krízové zasadnutie. Bez vody sa žiť nedá. My však vieme, že človek potrebuje k životu oveľa viac. Čo ak mu chýba láska? To tajomné otvorenie sa druhému, úplná dôvera, vedomie prijatia, schopnosť prijímať a dávať, zriekať sa, prinášať obete.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (6)

Ježiš v Jánovom evanjeliu hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. (13, 31-35)“ Nepochybujem, že lásku potrebujeme všetci. Tieto slová však podvedome vyvolávajú otázku: Je možné prikázať, aby som miloval? Dá sa láska nanútiť? Okolo seba máme mnoho ľudí a nie každý je rovnako sympatický. Konfliktné povahy nikto neobľubuje a radšej sa im vyhne. Rovnako postupujeme voči tým, čo ubližujú. Zdá sa, akoby Ježiš chcel nemožné. Toto prikázanie bolo pre apoštolov v istom zmysle nové. Nie žeby Židia odmietali milovať blížnych. Prakticky však za blížneho považovali len príslušníka svojho národa. Ježiš žiada, aby sa ľudská láska pripodobňovala jeho láske. On je Božím Synom, my „len“ ľudia stvorení na Boží obraz. Nebude to ľahké. Spomeňme si na evanjeliá. Často prijímal hriešnikov, jedával s nimi, nikoho neodmietal. Vadili mu len ľudia so zlými úmyslami. Vtedy otvorene karhal. Najmä farizejov a zákonníkov. Bol nesmierne vnímavý a empatický, odmietal predsudky, nikoho neškatuľkoval. Každého vnímal podľa konkrétnej situácie, v ktorej žil. No skúsme ho napodobniť.Správanie ľudí okolo nás občas vytáča. Keď najbližší robia dookola tie isté chyby, sme nielen smutní, ale často aj podráždení. Nahromadené napätie vedie k hádkam, výbuchom zlosti. Nie, my nechceme byť zlí. Väčšinou máme radi tých, s ktorými žijeme. Možno viac ako si dokážeme pripustiť. Tak radi by sme pretvárali okolie na svoj obraz a sme tak frustrovaní, že to nejde. Možno aj preto Ježiš prikazuje milovať.Ľudí treba prijímať. Každý deň sa to učíme. Mať rád neznamená rezignovať alebo zmieriť sa s nedostatkami. Skôr schopnosť brať druhého taký, aký je. Veľkodušnosť, láskavosť, obetavosť. Vnútorná sila premieňa. Skôr alebo neskôr. Možno po rokoch. Isté je, že láska zanecháva hlboké stopy. Na tom, ktorý miluje i u toho, kto je milovaný. Hoci to možno na prvý pohľad vyzerá úplne ináč.Boh ma vždy miloval. Tento jeho postoj má premieňa. Rozumom sa nedá vysvetliť. Neviem, prečo mi už v živote toľko ráz pomohol. Neviem, prečo ma podržal, keď videl, aký som nemožný a ľahostajný. Neviem, prečo tak hlboko vstúpil do môjho života. Neskôr som si to uvedomil. A presvedčilo ma to. Jeho obeta. Najviac si to uvedomujem, keď slávim svätú omšu. Vtedy zisťujem, že jeho láska trvá.Stretol som už veľa ľudí, ktorí zažili niečo podobné. A uverili. Nie sme bez chýb. Ale Božia láska nám dodáva istou, že žiaden zápas o dobro nie je zbytočný. Po každej noci raz vyjde slnko. Láska je ako vzduch, ktorý dýchame. Prameň, z ktorého neubúda. Zdroj nádeje a optimizmu. Ona premení každého, koho sa dotkne. Láska Boha i láska človeka.