Som hrdý na kardinála Tomka

Služba kardinála Jozefa Tomka bola vždy úzko spojená s poslaním Jána Pavla II. Pápež do neho vložil veľkú dôveru a Tomko stál v rokoch 1985-2001 na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Vláda riadi krajinu prostredníctvom rezortných ministerstiev. Každý takýto úrad predstavuje jednu dôležitú oblasť. Kongregácie sú obdobou „cirkevných ministerstiev“. Ich úloha bytostné záleží od poslania Cirkvi. Názov „Kongregácia pre evanjelizáciu národov“ pripomína, že pre Katolícku cirkev je veľmi dôležitá misijná činnosť. Bez misií by Cirkev nebola úplná. Ktovie prečo si Ján Pavol II vybral na čelo takejto dôležitej inštitúcie práve Slováka.Časy sa menia. Európa sa stala misijným územím. Tento fakt konštatoval v krátkom príhovore aj kardinál Ivan Dias, sympatický chlapík z Indie, súčasný Tomkov nástupca v úrade. Za predsedníckym stolom sedel aj rektor univerzity Mons. Spreafico. Miesto prezentácie si náš kardinál nevybral náhodou. Práve na tejto škole študujú tisíce študentov, kňazov i laikov, z rozvojových krajín. Jeden letmý pohľad na tváre poslucháčov a bolo mi jasné, že my, Európania, sme v menšine. Nielen v aule. Katolícka cirkev rastie najrýchlejšie práve v Afrike a Ázií. Kardinál vo svojej knihe asi na tristo stranách opisuje skúsenosti z mnohých ciest a stretnutí po celom svete. „Je to kniha pastiera“, zdôraznil rektor univerzity. I keď Jozef Tomko nemal vlastnú diecézu, jeho veriacimi boli všetci tí, ku ktorým prišiel ako dobrý pastier hlásať evanjelium. Chcel to najlepšie pre druhých. Píše: „Skutočná misia nemôže jestvovať bez autentickej lásky k človeku.“ Viac ako polovicu diela venuje Afrike. Navštívil ju 52 krát. Tento zabudnutý kontinent je pre neho zároveň kontinentom nádeje. Jeho angažovanosť v Afrike vyzdvihol kardinál Francis Arinze, ktorý odtiaľ pochádza. Celý čas ticho sedel a pôsobil až príliš stroho. Keď sa dostal k slovu, aula ožila. I keď jeho taliančina nebola dokonalá, spontánnym prejavom si získal všetkých. Zaujalo ma, čo povedal na záver: „Kniha je dobrá! Prečítajte si ju a podarujte ďalšiu priateľovi.“ Ktosi utrúsil, že by mal náš kardinál napísať pokračovanie. Nebude to potrebné. „Neodznela tu žiadna kritika, čiže kniha je dobrá“, so žartom reagoval Jozef Tomko v záverečnom slove. Keď spomínal na Jána Pavla II, aula celkom stíchla. Na svoj vek vyzerá stále sviežo. Šoféruje po Ríme. A k tomu potrebuje nielen rýchlu reakciu, ale neraz aj železné nervy.Keď sme pred dvoma rokmi boli svedkami výmeny pápežov vo Vatikáne, bol to práve otec kardinál, kto sa z Vatikánu slovenským divákom prihováral najčastejšie. Vtedy sa naplno ukázal jeho široký rozhľad i úzke spojenie s univerzálnou cirkvou, najmä s nástupcom apoštola Petra. Škoda, že nie je mladší. Bol by z neho dobrý pápež. Roky sa však oklamať nedajú. Avšak i teraz, keď z času na čas sedíme spolu pri obede v slovenskom pápežskom kolégiu, obdivujeme my, kňazi – študenti, jeho rozvážnosť a schopnosť myslieť v súvislostiach. On sám včera povedal: „Na misijných cestách som dostal oveľa viac, ako som dal.“Ak dnes miestne cirkvi v Afrike či Ázií rastú, je to aj jeho zásluha. To hlavné však prichádza od Pána. Pracuje, aj keď my spíme. Boh spravil v priebehu desaťročí z nášho rodáka nástroj, aby sa životodarné slovo dostalo aj ku chudobným a biednym. Boh si ho vyvolil, požehnal a v ňom požehnal aj národ, z ktorého vyšiel. Som na neho hrdý!