Vieme konať pokánie?

Táto rýchla doba je ideálna na zabúdanie. Keď sme v práci od rána do neskorého večera, sme radi, že máme čas kedy sa najesť a osprchovať, nieto ešte myslieť na modlitbu či pôst. Napriek každodenným starostiam je volanie k vnútornej príprave na Veľkonočné sviatky realitou. Sú to najväčšie kresťanské sviatky Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.Každý, kto si niekedy uvedomil potrebu zmeniť niečo na sebe, vie, že to vôbec nie je ľahké. Jedna vec je niečo deklarovať a druhá splniť. Potrebujeme veľa pevnej vôle. Mnohoráz sa zdá, že slabosti a neresti sú silnejšie ako všetky predsavzatia. Ako veľmi by sme chceli, aby to bolo ináč, a ako sme sklamaní, keď to nejde.Pokánie je oveľa viac ako len túžba po zmene. Len hriešnik vie, že ho potrebuje. Často počúvame o hriechoch. Slovo „hriech“ má vďaka reklamám rozmer pokušenia, ktorému je lepšie podľahnúť. Jeho skutočný obsah zakrýva vnútorný rozvrat a deštrukciu dobra. Prehrešujeme sa voči Bohu i ľuďom. Ľudia sa často pýtajú, prečo je niečo hriechom, ak sa na prvý pohľad zdá, že to nikomu neškodí. Nie je to však pravda. Vedomá a dobrovoľná voľba zla nikdy nie je bez následkov, aj keď si to neuvedomujeme. Zlo nezačína byť zlom na základe spoločenského konsenzu.Hriech sa nedá presne popísať. Je to však taký stav, kedy človek na základe zlej voľby pretŕha nitky so Stvoriteľom. Jeho priazeň vníma ako zbytočné obmedzovanie slobody. Ohrdnutie láskou. Ak sme úprimní pred Pánom a svedomie nás včas upozorní na všetky problémy vo vzťahu k Bohu, sebe, aj iným. Príde pocit viny. Vtedy nastáva čas na pokánie.Mnohí sú presvedčení, že sa voči Bohu nijako neprevinili. Pravdepodobne žijú v ilúzii. Možno spokojní s vlastnou dokonalosťou a bezúhonnosťou. V skutočnosti ľahostajní a povrchní. Neschopnosť sebakritiky je najistejším dôkazom sebectva. Týka sa to všetkých. Vrátane mňa. Nie som oslobodený od pokušenia, že si vystačím sám. Že všetko zvládnem sám. Opak je pravdou. Bez Boha nemôžem urobiť ani krok.Teraz je čas na pokánie. Jedna z posledných pôstnych výziev. Ešte predtým, než vstúpime do spovednice, mali by sme si uložiť primerané pokánie. To, čo nám uloží kňaz v spovednici, je iba začiatkom, ktorý sme povinní urobiť. Zvyšok zostáva na nás. Nebyť ľahostajný voči Božiemu milosrdenstvu. Nezahodiť za chrbát šancu na život v spoločenstve s Pánom.O pár dní sa začne Veľký Týždeň. Intenzívne prežívanie posledných okamihov Ježišovho života. A potom zmŕtvychvstanie. Pohľad pravdy, ale aj nádeje. Visí na kríži za nás. Pokánie dáva príležitosť zmeniť sa a priblížiť sa k Ježišovi. Som si istý, že toto je cesta k pravej ľudskosti. Nech nás vedomie hriechu nevedie k zatrpknutosti. Obráťme sa v modlitbe na Pána. On nás naučí konať pokánie. Všetkým po tieto dni zo srdca želám oslobodzujúci zážitok Božieho milosrdenstva.