Predvianočný nepokoj

Neviem, či som sa na Vianoce tešil viac kedysi alebo teraz. No aj teraz sa neviem dočkať. Premýšľam, čo prinesú. Už som vyrástol z predstáv, že hodnota sviatkov sa odvíja od ceny a množstva darčekov. Hľadám v nich tajomstvo, chcem sa cítiť súčasťou celku, kde náhoda nejestvuje. Štedrá večera. To je tá hodina H, ktorú všetci tak dlho pripravujeme. Posledný víkend pred sviatkami mnohí upratujú. Gazdinky umývajú okná. Dary sú zabalené a ukryté. Potom príde vrchol. Modlitba, prípitok, tradičné jedlá. Rozbaľovanie. Chvíľu trvá okúzlenie z neznámeho. V rodinách sa dojedá zemiakový šalát. Posledné hlty rybieho filé. Strhneme závoj tajomstva. A to, čo bolo skryté v pestrofarebnom obale, uzrie svetlo.Hra sa skončila. To je všetko? Vzdychneme si. V hĺbke srdca cítime, že zostalo veľa nedopovedaného. Všade počúvame, aké sú krásne a neopakovateľné. Ale koľkí sa cítia ako čudáci, lebo ich takto neprežijú. Mesiac pred týmto slávnostným okamihom v nás reklamy navodzujú vianočnú atmosféru. Za hodinu môže byť koniec. Zostane len pocit prázdna a otázka, čo to všetko vlastne malo byť. Napriek tomu sme šťastní. Lebo sme s tými, ktorých milujeme. Po večeri sa umyjú riady a zapne televízor. Mládež vyrazí do barov. Šťastné a veselé. Deti sa ešte mesiac budú chváliť v škole a celej rodine, čo im doniesol Ježiško. Celebrity poprajú všetko dobré. Budú sa usmievať, vyzerajú šťastne. Ešte zvážim, či im uverím.Teším sa z toho, čo má prísť. A pýtam sa, aké Vianoce pripravím sebe a druhým. Viem, že aj po týchto sviatkoch budem mať pocit, akoby ma ovialo šťastie. Budem cítiť jeho vôňu, pošteklia ma jeho lúče, srdce sa mi naplní pokojom. To je tá láska z neba, čo zostupuje na zem. Asi preto som vždy dojatý, keď hľadím v chráme na betlehem. Na sviatky si prajem len jedno. Chvíľku pri ňom stáť a tešiť sa, že som. Že sme.