O to viac, ak ide o rozhodnutia toho istého súdu, tentokrát Najvyššieho súdu. A ešte o to viac, že je to práve Najvyšší súd, ktorý má nástroje k tomu, aby svoje rozhodnutia zjednotil.
Sudca Štefan Harabin si zjavne užíva svoj spor s politikmi, ktorí sa mu po rokoch politického krytia otočili chrbtom a s tým aj súvisiacu mediálnu pozornosť. Zjavne si ju chce užívať dlhšie, keďže odmieta zvolať kolégium, ktoré môže priniesť do prebiehajúceho sporu právnu istotu. Tým dáva najavo, že o právo mu v tomto prípade ide až v poslednom rade.
Konanie Štefana Harabina nie je prekvapujúce, je také ako bolo vždy. Prekvapujúca je ale trpezlivosť vedenia Najvyššieho súdu a ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti prípad necháva na Najvyšší súd, na jeho vedenie a sudcov. Vedenie Najvyššieho súdu má čas do septembra, veď sú dovolenky. Že je v hre dôvera v justíciu, po tom čo za posledný rok zasvietilo akési malé svetielko nádeje, zjavne nikoho príliš nevyrušuje.
Celá kauza je vážna o to viac, že ide súčasne aj o dôveryhodnosť ďalšej inštitúcie, ktorá stojí a padá na dôvere občanov, a to polície. Ako majú ľudia dôverovať polícii, nahlasovať korupciu, ak policajt potrestaný za korupciu je oslobodený? Môžu si teraz vybrať, či veria tomu, že policajná inšpekcia je nezákonná alebo tomu, že Štefan Harabin si rieši svoje osobné problémy s Kaliňákom. Výsledok je ale ten istý. Skutok policajta, ktorý sa stal, pretože nebol nikým spochybnený, zostane nepotrestaný.
Dôveryhodnosť policajnej inšpekcie za ministra Kaliňáka už dostala dosť rán. Stačí ak si pripomenieme len „vyšetrovanie“ streľby do auta plného študentov na diaľnici. Som presvedčená, že zriadenia nezávislej inšpekcie pre ozbrojené zbory je jediná cesta do budúcnosti, ako pomôcť aj dôveryhodnosti polície. To však nič nemení na tom, že súčasná nečinnosť tých, ktorí môžu a majú konať, poškodzuje políciu aj justíciu samotnú.
