„Nie som si istý, či občania vnímajú toto rozhodnutie o nevymenovaní ako niečo dramatické, tak ako je to napríklad dosť na hrane, ba až za hranicou únosnosti, povedzme pre ústavných právnikov. Niektorí občania postoj hlavy štátu kritizujú, iní sa s ním stotožňujú, ale dôvodom na také postoje je skôr to, aký politický názor majú. Jeden z mojich priateľov to však vystihol, keď mi povedal. Vidíš, pravda, a to mieril na môj odborný názor na problém vymenovania generálneho prokurátora, bez moci je ti nanič. Tak asi to je ten signál pre občana.“
Ja dodávam, je to veľmi zlý signál pre občana z najvyšších miest. Z miest, od ktorých právom očakáva (ak ešte vôbec niečo očakáva) presne opačný signál. Preto tu dnes sedíme. Nie je to rozmar opozičných poslancov, je to principiálna záležitosť. Všetci tu vieme, že nevymenovanie Jozefa Čentéša je mocensko-politická hra prezidenta a Smeru, ktorá prekročila hranice. Veci treba nazývať pravými menami.
Aby som Vám, kolegovia poslanci (najmä za stranu Smer), pomohla pochopiť, prečo je nevymenovanie generálneho prokurátora principiálna záležitosť, pomôžem si obrazom. Chce to len trocha predstavivosti.
Skúste si predstaviť, že by sa história udiala inak, napríklad takto.
Prezidentské voľby v roku 2009 vyhrala Iveta Radičová. Vládu po parlamentných voľbách v roku 2010 zostavila strana Smer, možno ešte s niekým, ale to je jedno. Vládna väčšina zvolila za generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Iveta Radičová ho mesiace nevymenovala. Trnka sa sťažoval na Ústavnom súde. Aj vládna väčšina sa obrátila na Ústavný súd s otázkou, či prezidentka musí Trnku vymenovať.
Ústavný súd rozhodol, citujem: „Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident nemôže konať svojvoľne.“
Iveta Radičová nakoniec, po 18-tich mesiacoch, rozhodla. Dobroslava Trnku nevymenovala a odôvodnila to jeho výrokmi o pregrciavaní sa a trtošení poslancov. Ako by reagovala strana SMER?
Vráťme sa teraz do reality.
Prezidentom je Ivan Gašparovič a nevymenovaný generálny prokurátor je Jozef Čentéš. Aj v realite ale môžeme pokračovať v absurdnej úvahe. A možno nie až tak absurdnej, už som ju počula z úst jedného ústavného právnika, dokonca ašpirujúceho na kandidáta za prezidenta.
Keď má prezident právo nevymenovať, mal by mať aj právo odvolať. U koho z tých verejných funkcionárov, ktorých prezident vymenoval pred rozhodnutím Ústavného súdu existujú, citujúc Ústavný súd, dôvody „závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov“?
Pripomeniem len jednu z mnohých takýchto skutočností. Nie je to tak dávno, čo predsedníčka Ústavného súdu (toho istého Ústavného súdu, z ktorého rozhodnutia citujem) napísala predsedovi Najvyššieho súdu v liste, ktorý dala na vedomie aj členom Súdnej rady: „Je zjavné, že Vám nie je zrejmý zákonný rámec Vašich kompetencií, a preto Vám ich pre poriadok a pro futuro pripomeniem.“
Predstavte si, že občania po takýchto slovách predsedníčky napíšu petíciu, aby prezident Gašparovič z dôvodu nespôsobilosti odvolal sudcu Harabina z funkcie predsedu Najvyššieho súdu. To nie je až taká absurdná predstava. Čo urobí prezident? Ak je skartovaná výpoveď a možno nie šťastné vyjadrenie novinárovi dôvodom na nespôsobilosť Čentéša, ako uháji spôsobilosť Harabina?
Na budúci rok budeme voliť prezidenta. Budú sa kandidáti na prezidenta predháňať v tom, koho v prípade svojho víťazstva odvolajú alebo nevymenujú? K čomu to bude spieť? Aká bude kampaň na prezidenta a aké budú očakávania voličov s ňou spojené?
Dámy a páni, prezident má svoju zodpovednosť, ale tú má aj parlament.
Ak finále mocensko-politickej hry pri nevymenovaní generálneho prokurátora, ktorým boli prekročené všetky hranice má byť v súlade s Ústavou SR, tak sa zo dňa 1. na 2. januára tohto roku rozhodnutím prezidenta zásadne zmenil vzťah medzi parlamentom a prezidentom. Za prizerania sa parlamentu. De facto došlo k zmene ústavy bez súhlasu ústavodarného zboru a poslanci Smeru mlčali.
Túto nebezpečnú hru rozohrala naplno vaša strana, kolegyne a kolegovia zo Smeru, spolu s prezidentom. Dnes máte šancu ukázať aspoň raz trochu odvahy. Dohrajte túto hru aj so všetkými dôsledkami za svoje rozhodnutia. Pretože toto už nie je len o prezidentovi a Čentéšovi. Ani to nie je vec jedného volebného obdobia. Toto je o ústavnej neistote, v ktorej sa ocitá parlament, generálna prokuratúra, aj všetci ústavní činitelia menovaní prezidentom.
Toto je vážny stav, kedy je bezpochyby na mieste zajať jasné principiálne stanovisko.
(z vystúpenia L. Žitňanskej z dnešného rokovania pléna Národnej rady SR)
