Nie, pán premiér. Hranica úcty k funkcii a (ne)úcty k osobe, ktorá ju zastáva, nie je daná kriminálnou činnosťou. Hranica úcty k funkcii a (ne)úcty k osobe, ktorá ju zastáva, je v skutočnosti daná mierou sebaúcty. Človeka, spoločenstva, národa. Keď sú prekročené hranice, a nemusia byť právne, pre zachovanie úcty k funkcii do budúcnosti, musí dať spoločnosť najavo, že si chce zachovať sebaúctu.
Za spoločenstvo, za národ nastavujú mieru sebaúcty tí, ktorí majú vplyv. Úspešní ľudia, významní podnikatelia, umelci, aj politici. Aj to má svoju hranicu. Ak elity nemajú sebaúctu a je prekročená hranica, ozve sa ulica, ako to nazval prezident.
Hranice nie sú prekračované po prvýkrát, a netreba sa vracať až k Mečiarovi. Pamätáme si situáciu po zverejnení prepisu rozhovoru ministra spravodlivosti s priekupníkom drog. Pamätáme si, ako klamal v priamom prenose v parlamente. Pamätáme si, ako sa stal predsedom najvyššieho súdu, a ako bol vymenovaný do funkcie do 24 hodín. Aj vtedy boli prekročené hranice. (Ne)úcta k osobe sa dostala do rozporu s úctou k funkcii. Väčšina parlamentu odmietla žiadosť predsedu najvyššieho súdu prehovoriť v parlamente. Pamatám si, že to boli práve poslanci Smeru, ktorí nechápali, kričali, argumentovali práve rešpektom k funkcii. A demokraciou.
Robert Fico a strana Smer sa domáha úcty k funkcii pre ľudí, ktorí prekročili hranice. Ľudia, nie po prvýkrát, ukazujú, že ich sebaúcta je vyššia ako sebaúcta Róberta Fica. Kto však príde o sebaúctu, príde skôr či neskôr aj o úctu, bez ohľadu na funkciu. Pretože v demokracii sa úcta nedá vynútiť.
