Momentálne je cena silovej elektriny na svojich dlhoročných minimách. Na trhu je viac elektriny ako dokážeme využiť, resp. ponuka je vyššia ako dopyt, čo má za následok tlak na ceny. Ak sa pozrieme na Slovensko v posledných rokoch v roku 2012, resp. 2013 si Slovensko dokázalo viac menej výrobou pokryť celú svoju spotrebu. Viď tabuľku (údaje sú v GWh).

Zaujímavý je údaj z roku 2008, teda pred krízou, kde sa na Slovensku vyrobilo 29 830 GWh. Na túto úroveň sme sa v súčasnosti nedostali a nie je ani dôvod. Nepotrebujeme a nespotrebujeme toľko elektriny. Zaujímavá je aj štruktúra výrobných zdrojov, napr. v roku 2008 bolo vyrobené z „iných“ zdrojov ako klasických (napr. slnko, vietor, biomasa) 2674 GWh. V roku 2013 to bolo 2724 GWh definovaných ako „iných“, plus navyše z fotovoltaiky ďalších 588 GWh. Podotýkam, že ide o najdrahšiu formu elektriny, ktorá sa ale neprejavuje priamo na raste cien silovej elektriny, ale rôznymi doplatkami cez tarifu za prevádzkovanie systému.
Bude cena elektriny rásť? Ak áno, kedy a prečo?
Môj názor je taký, že na Slovensku, ako aj v Európe dôjde k nárastu cien silovej elektriny, ale až po skončení recesie. Inak povedané, ak cena elektriny v Európe začne rásť, bude to znamenať, že sa zvyšuje aj dopyt po elektrine, čo sa v konečnom dôsledku prejaví aj v raste ekonomiky.
Na Slovensku sa momentálne veľa diskutuje o dostavbe 3.a 4. bloku v Mochovciach. Načo nám to teraz je? Dostavba sa „realizuje“ niekoľko rokov a stále nie je známe koľko to bude stáť, kedy vlastne skončí. Ale keď sa nad tým zamyslíme, Slovensko momentálne nepotrebuje túto drahú dostavbu. Je to zbytočné a stavbu zaplatíme aj tak všetci prostredníctvom navýšenie rôznych taríf, resp. možno zavedením nového stavebného fondu, keď nebude dostatočný napr. jadrový fond. Zoberme si príklad elektráreň Malženice. Postavená paroplynová elektráreň s inštalovaným výkonom 430 MW (asi jeden blok v Mochovciach). Predpokladaná výroba 3000 GWh, náklady 400 miliónov € a daná stavba je od mája 2013 zakonzervovaná, lebo cena elektriny je nižšia ako sú ich výrobné a prevádzkové náklady a na druhej strane nie sú odberatelia pre túto elektrinu. Obávam sa, že podobný osud môže stihnúť aj Mochovce a mám za to, že v horizonte 3 rokov nad dostavbou netreba ani uvažovať.
Predpokladám ale, že sa dostaneme do bodu, keď nám súčasné inštalované zdroje nebudú už stačiť a na niektorých bude potrebné z dôvodu životnosti ukončiť prevádzku. Polemika, ktorá tu bola aj pred krízou, sa v horizonte 5 rokov opäť vráti aj do Európskej únie a budú sa hľadať financie, ako postaviť nové zdroje elektriny, čo prinesie výrazný vplyv na ceny elektriny. Cena elektriny tým pádom porastie a pre energetické spoločnosti sa tak znova naskytne možnosť investovať do nových zdrojov elektriny. Avšak tieto investície budú v prvom rade podmienené ekonomickým rastom a v druhom rade podmienené reálnou potrebou a rastom spotreby silovej elektriny.