Aj keď obvykle som plná vtipu, smiešnych príhod a dobrej nálady, v poslednom období sa neviem zbaviť myšlienok na problémy svojich najbližších priateľov..
A tak si uvedomujem, že všetci sme ako STOLIČKA. Áno, správne stolička.... Každý z nás má iný tvar, inú veľkosť, iné možnosti uniesť záťaž... uniesť tie problémy, čo nás fackujú, čo si nám sadajú na plecia a my sa s nimi pasujeme aby z nás zosadli....
A ako každá stolička má štyri nohy, vďaka ktorým je pevná a hrdo stojaca, my ich máme tiež...
Jedna noha sú bezpodmienečne naši rodičia. Jeden, či vďaka Bohu obaja..... Tá pevná skala ako základ pre celý náš život. Keď ste s nimi, všetko je jednoduchšie...aj v prípade že im zrovna ukazujete ako sa to mohlo stať, že si vymazali všetky fotky z mobilu :) a ako funguje internetbanking.... Sú to tak malé veci im toto ukázať, vysvetliť.... Robte to, starajte sa o tieto malé problémy svojich rodičov. Mám toľko kamarátov v mojom veku, ktorí tu už rodiča nemajú.... Bála som sa mať 30 rokov, lebo som si myslela, že vtedy začínajú zomierať babky a dedkovia. Zistenie bolo horšie, tridsaťročným kamarátom zomierajú rodičia...... to ticho, keď pre svoje vlastné deti už nemáš v ponuke prázdniny u svojich rodičov....
Ale viete čo je horšie? Keď sa so svojimi vlastnými, ešte živými rodičmi hádate.... veľmi hádate, nebavíte, urážate sa....... a viete že s touto nohou, s touto oporou v živote už asi nikdy nebudete môcť rátať..... tak smutné....
Druhou nohou, vďaka ktorej unesiete všetku ťažobu sveta, sú zdravé a šťastné deti. Mám dve, sú zdravé a ja za to dennodenne ďakujem!!!
Nanešťastie poznám aj choré detičky, deti s cukrovkou, deti o ktoré sa treba starať 24 hodín denne a poznala som aj anjelika s rakovinou, no ten už nieje medzi nami.... Toto dieťatko muselo odísť iba po dvoch rokoch svojho detstva na tejto zemi...... Túto nožičku na stoličke už nikto nikdy nedá do poriadku! Skláňam sa pred takýmito rodičmi a nedokážem vysloviť svoj obrovský obdiv, ako toto zvládajú! Nič nie je horšie ako žiť život s existujúcim hrobom svojho dieťaťa....
Tretia noha sú priatelia. Toto si vieme všetci ustrážiť a rozhodovať koho a koľko vo svojom živote potrebujete. Ja potrebujem naozaj veľa ľudí okolo seba... a mám ich. Snažím sa spájať svoje kamarátky, také čo mám zo školy s tými, ktoré poznám z práce... Tie čo sú mojou rodinou s tými, ktoré bývajú vedľa mňa. A dobre som si vybrala, dobre pospájala... Malé tajomstvo je: vypočujte si svoje kamarátky.. oni majú problémy a k nim vy doneste víno, nie múdre reči!! Ženy si to vyriešia samé, treba im len to víno.... alebo riadnu dávku kávy!! U mojich kamarátkach to takto funguje (ľúbim vás) :)
Štvrtou nohou si tak nejak ty sám, tvoje rozhodnutia, tvoja práca, tvoj voľný čas, tvoje myšlienky. Preto rob všetko s úsmevom, s radosťou, maj prácu ktorú budeš mať rád, cvič, choď na turistiku, tancuj, kresli, háčkuj..... čokoľvek.... ale buď šťastný, lebo si štvrtou nohou!! Treba ťa k rovnováhe a sile uniesť problémy....
Prečo som nespomenula manžela/manželku? Baaaa, veď ten je predsa operadlom!!! Viem že mnohé z vás nemajú partnera, a ani ho nepotrebujú - taburetky :) .... potom nejakého stretnete a je to fajin. Lebo sa o neho opriete a odpočívate....relaxujete.... naberáte silu! Takýto by mal byť váš partner, na načerpanie síl..... Ako ja vravím tomu svojmu: "nemusíš nič robiť len ma ľúb"... on je mojím operadlom.... unesiem problémy sama, ale s ním sa mi lepšie odpočíva....
Prajem vám pevné nohy, priatelia, pokiaľ možno všetky štyri a operadlo ako bonus- krásne, pohodlné a mäkké!!!
