Prečo tak často vídame zlé nepríjemné umelé svetlo? Na to je trochu zložitejšia odpoveď. Je to v prvom rade preto, lebo je na trhu veľmi veľa nekvalitných žiariviek a LED žiaroviek, ktoré radi uprednostňujeme kvôli ich nízkej až smiešnej cene (žiarivka v koši pri pokladni za 1 €). Potom je to preto, že si kúpime možno kvalitný, ale nevhodne zvolený produkt (ani veľmi kvalitná žiarivka so svetlom „daylight" sa nám nebude zdať v obývačke príjemná). Potom to býva preto, že nevhodne kombinujeme intenzitu svetla s jeho farbou. A práve táto súvislosť nie je príliš známa, medzi laikmi už vôbec, preto ju tu rozvediem.
Intenzita osvetlenia má veľký vplyv na vnímanie farieb, najmä tých okolo červenej. Čím je intenzita svetla nižšia, tým sa nám červené objekty javia bezfarebnejšie. Na základe tohto Purkyňovho javu boli tuším v 40. rokoch odvodené krivky závislosti svetelnej pohody: závislosť medzi farbou svetla, jeho intenzitou a subjektívnym vnímaním kvality svetla, t.j. či to svetlo považujeme za pekne biele. Vysvetlím na príklade:
V izbe máme stropnicu, 10 rokov dozadu veľmi obľúbené tzv. UFO. Máme v ňom síce dve 60W žiarovky, ale keďže ufá majú bielou farbou farbené sklo, ktoré pohltí cca 70 % svetla, „vytlačíme" zo svietidla horko-ťažko 50 lx osvetlenosti, čo je málo. Podľa kriviek svetelnej pohody by sme pri žiarovkovej farbe síce mali mať min. 60 lx, ale keďže rozdiel je malý a spektrum žiarovky je ideálne a farba príjemná, nebudeme toto osvetlenie považovať za nepríjemné, budeme ho povaťovať len za „slabé".
Rozhodneme sa šetriť elektrinu a nahradiť žiarovky žiarivkami. Šetrenie ale zoberieme od podlahy a preto kúpime dve najlacnejšie žiarivky údajne s denným svetlom a pri príkone 20W údajne nahradzujúcimi 100 W žiarovku. Tešíme sa na viac krajšieho svetla. Lenže ešte netušíme, že nás napálili. Pod denným svetlom sa skrýva odporné neprirodzené modravé svetlo, jeho intenzita bude len o málo vyššia ako intenzita 60 W žiarovky a to je ešte ten lepší prípad. Po inštalácii teda budeme mať iba o málo vyššiu osvetlenosť, povedzme 60 lx. Krivky svetelnej pohody ale doporučujú pre studené svetlo min. 500 lx. To je obrovský nepomer. Ak ešte prirátame zlé spektrum svetla, katastrofa je zavŕšená, upgrade osvetlenia sa nám skrátka nepodaril, lebo máme „slabé" a ešte aj na pocit veľmi nepríjemné svetlo.
Spotrebitelia sa veľmi veľmi často, ale zato mylne domnievajú, že na dobré osvetlenie si stačí kúpiť zdroj označený ako teplobiely. Nestačí. Pozrite si niekedy sodíkové pouličné osvetlenie, také to žlté. To je síce teplé, ale doma by ste ho asi nechceli. Je to preto, lebo má síce teplé, ale veľmi neúplné spektrum bez studených zložiek, čo tvorí nie najlepšiu svetelnú pohodu.
Poučenejší spotrebitelia sa pri nákupe žiarivky alebo LED- ky veľmi rozumne riadia aj údajom o CRI, ak je teda výrobca taký láskavý a uvedie ho na krabičke. CRI by malo mať hodnotu aspoň 80, alebo 1B. Ak to tak je, potom sa už bude svetlo naozaj dať považovať za príjemné, najmä ak ho bude dosť. Mám ale skúsenosť, že niektoré kvalitné studenobiele LED s CRI len 70, sa dajú veľmi dobre používať napr. na osvetlenie pracovnej dosky, alebo pracovného stola. Ak je intenzita osvetlenia 300 a viac lx, rozhodne takéto svetlo neoznačíte za odporne modravé. Je to skrátka len studené biele svetlo, nie teplé. Na bežnú prácu super.
Je tu ale ešte jeden málo známy problém, súvisiaci s farbou bieleho svetla. Predstavme si, že máme dva teplobiele zdroje dvoch výrobcov s CRI 80, ale jeden ten zdroj sa nám bude zdať výrazne príjemnejší. A pritom ani jeden výrobca v označení neklame. Vysvetlenie tohto javu je bohužiaľ príliš zložité na takýto článok. Stručne povedané, tomu výrobcovi s lepším svetlom sa podarilo farbu lepšie „namixovať" a priblížiť sa tak k ideálne bielej farbe svetla, ktorú reprezentuje napr. slnko, žiarovka, pohrabáč v pahrebe. Obidvaja výrobcovia síce svoje skutočné farby poctivo „korelovali" na označenie CCT=3000 K, slovami povedané teplobiela, ale ten jeden výrobca má skrátka navrch, viac sa strafil do reality.
S veľmi veľkými rozdielmi vo farbe teplobiela sa stretávame hlavne pri LED žiarovkách. Súvisí to s technológiou ich výroby a kvalitou, teda cenou. Pár kľúčových výrobcov LED-iek začalo v poslednom čase uvádzať LED s podoznačením napr. True white, Real white a pod. Spektrum týchto LED je „namixované" tak, aby sa výsledná biela blížila k ideálne bielej, či už tepej, alebo studenej. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že to funguje, výsledky sú skvelé, hoci ich CRI je v rozmedí 80-92, nie je ideálnych 100. Jediný problém je, že na žiarovky a svietidlá z takýchto LED v našich bežných obchodoch zatiaľ nenatrafíte.
Ešte jedna rada: kvalitné žiarivkové svetlo a celkovo vyššiu kvalitu osvetlenia dostanete najmä z kvalitných trubíc s externým predradníkom. Takéto riešenie predčí akúkoľvek kompaktnú šróbovaciu žiarivku. Ono tie kompaktné žiarivky sú chvalabohu aj tak na odstrel, je tu oddôvodnený predpoklad, že do konca desaťročia ich skoro úplne vytlačia LED. Pri LED je tiež lepšie mať oddelené LED od zdroja, pretože keď sú spolu integrované, ako napr. v LED žiarovke, po poruche zdroja musíte meniť celú drahú žiarovku. Zdroj pritom predstavuje v žiarovke tú lacnejšiu a bohužiaľ aj menej spoľahlivejšiu súčiastku.
Dodám, že zákaz žiaroviek nie je a asi ani nikdy nebude absolútny. Zatiaľ sú vyraďované len najobyčajnejšie a najrozšírenejšie žiarovky, ktoré sú síce najlacnejším riešením osvetlenia v okamihu nákupu, ale najdrahším riešením osvetlenia z hľadiska prevádzkových nákladov. Faktom je, že veľmi veľa spotrebiteľov, aj v bohatších krajinách, sa riadi iba cenou v okamihu nákupu a najmä preto im prekáža tento zákaz. Svoju nechuť minúť na svetelný zdroj inú, ako minimálnu možnú cenu, transformujú do výhovorky, že „žiarivky majú hnusné modré svetlo". Na základe mojich skúseností som si na záver dovolil sformulovať žartovno-vážnu poučku:
Ak by cena najdrahšej žiarivky / LED-ky bola nižšia, ako cena najlacnejšej žiarovky, počet priaznivcov dokonalého svetelného spektra by limitne klesol k nule. Platnosť tejto poučky je globálna.
V ďaľšej sérii článkov sa budem venovať výlučne LED a ich často mystifikovanej a zle chápanej životnosti.
