Pracujem pre obchodnú spoločnosť, ktorá sa okrem iného zaoberá dovozom spotrebného tovaru nielen z krajín Európskej únie, ale aj z tretích krajín. Colný orgán pri mojej práci hral vždy nezastupiteľnú úlohu a až do mája 2004 to bol hádam aj najdôležitejší orgán štátu. Prácu colného orgánu som prirovnával k úlohám bývalých pohraničiarov do novembra 1989 a nevedel som sa dočkať magického dátumu 1. máj 2004, kedy colný orgán stratí svoj pôvad. Uvedomil si to aj colný orgán a preto všetko snaženie a pôvab, ktorý do mája 2004 rozložil na všetko, čo sa do Slovenskej republiky doviezlo spoza hranice štátu, teraz skoncentroval na všetko, čo sa dovezie spoza hranice európskej dvadsaťsedmičky. Práca colného orgánu po jeho organizačných zmenách tak nadobudla iné, obludné rozmery a v snahe zachovať si dôležitosť spred mája 2004, nádor na colnom orgáne začal bujnieť oveľa agresívnejšie. A Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa len nečinne prizerá a radšej dáva ruky preč od nevychovaného dieťaťa v zelenej uniforme, ktoré si muselo adoptovať v máji 2004.
Európska komisia Rozhodnutím číslo 2006/502/ES vyzvala členské štáty prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa na trh uvádzali iba také zapaľovače, ktoré sú zabezpečené proti použitiu deťmi, a zakázať uvádzanie zábavných zapaľovačov na trh. Nariadením generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 98/2007 colný orgán upravil postup colných úradov pri dovoze zapaľovačov z tretích krajín prepúšťaných na územie Spoločenstva do colného režimu Voľný obeh zabezpečených poistkou proti použitiu deťmi v zmysle určitých definícií. Jednou z takých definícií (odsek 4, písmeno c), bod 1.11 Nariadenia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 98/2007) je aj to, že napr. za zapaľovače zabezpečené proti použitiu deťmi sa považujú aj zapaľovače, cit.: "darčekové, semiluxusné (pololuxusné) a luxusné, kovové,". V ostatných prípadoch, ktoré nie sú definované v odseku 4, písmene c) Nariadenia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 98/2007 je nutné pri colnom konaní predložiť Vyhlásenie o zhode.
V máji 2008 naša obchodná spoločnosť doviezla prostredníctvom expresného balíkového operátora od nášho obchodného partnera sídliaceho a vyrábajúceho vo Švajčiarsku zásielku obsahujúcu okrem iného luxusného tovaru aj zapaľovače - luxusné, kovové. Colný deklarant balíkového operátora na základe udelého mandátu pripravil podklady pre colné konanie. V harmonizovanom colnom sadzobníku neexistuje osobitná položka pre zapaľovače definované v odseku 4, písmene c) Nariadenia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 98/2007 a tak, ak colný deklarant uvedie k položke "zapaľovač" kód 96132000, colný referent musí pri prerokovávaní zásielky použiť svoju inteligenciu. A vedieť napríklad, že značka, ktorou boli označené dovezené zapaľovače a ktorá bola vytlačená aj na obchodnej faktúre k zásielke patrí medzi svetové luxusné značky, ďalej napr., že ródium je kov - drahý kov, drahší ako zlato. A z toho dôvodu taký zapaľovač patrí do definície odseku 4, písmena c), bodu 1.11 Nariadenia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 98/2007. Inteligencia však nepatri do výbavy colných referentov Colnej správy Slovenskej republiky (česť výnimkám). A aby dali patrične najavo, že ich dôležitosť po máji 2004 neskončila v análoch histórie úradníctva v Slovenskej republike, dovozcu tovaru poriadne potrápia. Napríklad tak, že každý colný referent si stanoví ešte nad rámec rozhodnutí Európskej komisie, nariadení generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a platnej legislatívy Slovenskej republiky svoje vlastné nariadenia, ktoré ak poslušne nevykonaná colný deklarant balíkového operátora s dovozcom tovaru, tak jednoducho tovar do režimu Voľný obeh dovozca tovaru nedostane a môže sa aj rozkrájať. Svoje o tom určite vie aj colný referent na PCÚ Bratislava Letisko Rudolf Ižo, ktorý sa nechal po osobnej intervencii počuť, že i keď je všetko v súlade s príslušnými normami, ale on si vyžaduje k tým zapaľovačom Vyhlásenie o zhode a hotovo! Inak tovar do režimu Voľný obeh neprepustí. To, že do Vyhlásenia o zhode dovozca tovaru nemá čo napísať a hlavne nemá ho na základe čoho vyplniť, to už colného referenta nezaujímalo. On si to vyžaduje a hotovo!
V návale pracovných povinností som už nemal ďalej čas ani nervy sa vracať k zásielke a k Pánovi colnému referentovi. Naša spoločnosť ako dovozca tovaru neporušila žiadne legislatívne normy pri dovoze tovaru z tretej krajiny do Európskej únie a štátnemu rozpočtu nechýbalo tých "pár" vtedy ešte slovenských korún z DPH z dovezeného tovaru.
V júni tohoto roku som sa do prípadu znovu pustil. A začal som podnetom na preskúmanie postupov colného orgánu pri výkone službe adresovanom Ministerstvu financií Slovenskej republiky a generálnemu riaditeľovi Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Poukázal som na to, že zo strany colného referenta môže dochádzať k zneužívaniu právomocí verejného činiteľa. Pre ilustráciu som uviedol, že ten istý tovar nechávam vyclievať aj cez colnú správu Rakúskej spolkovej republiky, kde colný referent vyclí tovar tak, že ani neviem, že sa mi vôbec nejaký tovar z tretej krajiny vyclieva. Žiadne preklady obchodných faktúr, žiadne priradzovanie kódov colného sadzobníka, žiadne vysvetľovanie, čo je zapaľovač, čo je to za značka, aký je jej výrobca, čo je ródium, aký to je luxusný apod. Rakúska colná správa, aj napriek tomu, že je to tiež orgán, zrejme nezamestnáva vygumované zelené mozgy ovplyvnené morálkou, či lepšie povedané amorálkou spred novembra 1989.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky i Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky si umyli ruky.
Riaditeľ Colného úradu Bratislava pplk. JUDr. Ing. Richard Mekiňa namiesto toho, aby začal preverovať skutočnosti uvedené v zaslanom podnete a hlavne zaujímal sa o osobu colného referenta Rudolfa Iža, začal preverovať moju osobu, či som oprávnený podávať sťažnosti v mene obchodnej spoločnosti, v ktorej som zamestnaný a samozrejme mám aj splnomocnenia na zastupovanie obchodnej spoločnosti pred orgánmi štátnej správy a výkonnej moci Slovenskej republiky. Je iba samozrejmé, že zvrátené postupy zeleného orgánu sa dali očakávať. A začal tradičný ping-pong medzi orgánom a mojou osobou citáciami zo Zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Orgán mi odpovedal, že, cit.: "Podľa ustanovenia § 5, odseku 4) Zákona NR SR č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, v platnom znení, zo sťažnosti musí byť zrejmé, kto ju podáva. Musí obsahovať meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak sťažnosť nemá požadované náležitosti podľa odseku 4, nie je zrozumiteľná, alebo ak sú na jej náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré sa v sťažnosti neuvádzajú, treba zabezpečiť ich doplnenie.". Pplk. JUDr. Ing. Richardovi Mekiňovi je potrebný ešte dajaký ďalší akademický titul k tomu, aby z hlavičky a päty listu sa dočítal, že kto sťažnosť podáva, cit.: "...alebo názov a sídlo právnickej osoby,..." a cit.: "...predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha.". No a podľa orgánu, aby celej mojej sťažnosti podplukovník porozumel, chýba už teda len to moje splnomocnenie, že sa môžem za obchodnú spoločnosť sťažovať. Inak si orgán nevie dať dohromady jedna plus jedna.
Obmedzenosť orgánu, neviem, či nariadená alebo prirodzená má na mňa účinky defibrilátora. A preto silou elektrického výboja som podplukovníkovi s akademickými titulmi vrátil úder v podobe citácie Zákona č. 152/1998 o sťažnostiach, § 17, odsek 1), cit.: "Prešetrovanie sťažnosti je činnosť, pri ktorej orgán verejnej správy postupuje tak, aby zistil skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi, účelnosťou a hospodárnosťou plnenia úloh, osobu, ktorá zodpovedá zistené nedostatky, ako aj príčiny ich vzniku a škodlivé následky.". Odsek 2) toho istého zákona hovorí, cit.: "Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej obsahu bez zreteľa na to, kto ju podal a proti komu smeruje.".
Následovala sťažnosť na postup pri vybavovaní sťažnosti. A pretože stále podplukovníkovi Mekiňovi nebolo zrozumiteľné, o čo mi ide a o čom točím, podplukovníkov nadradený orgán mi adresoval odpoveď, v ktorej riaditeľ Odboru kontroly a inšpekcie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky plk. Ing. Pavol Augustín, CSc. zmietol zo stola akúkoľvek moju sťažnosť a sťažnosť na vybavenie sťažnosti.
A tak colný referent na PCÚ Bratislava Letisko Rudolf Ižo naďalej buzeruje dovozcov tovaru a colných deklarantov expresných balíkových operátorov, riaditeľ Colného úradu Bratislava pplk. JUDr. Ing. Richard Mekiňa stále nechápe, čoho sa dovozca tovaru domáha a kto vlastne moju sťažnosť podal a riaditeľ Odboru kontroly a inšpekcie na Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky plk. Ing. Pavol Augustín, CSc. dáva svojim podriadeným požehnanie, aby svojmu remeslu neboli nič dlžní. I keď je dvadsať rokov po.
Ročne naša obchodná spoločnosť cez colnú správu Rakúskej spolkovej republiky prerokuje tovar v hodnote cca. 100.000 EUR a z tohto základu zaplatí na DPH 20% rakúskemu štátu. Mne je jedno, kde zaplatím DPH pri dovoze tovaru do Európskej únie. Ale nie je mi jedno, či zásielku colne prerokováva slovenský vygumovaný zelený mozog alebo rakúsky inteligentný colný orgán. Ospravedlňujem sa všetkým poctivým a inteligentným colným referentom pôsobiacim na jednotlivých pracoviskách pobočkách colných úradov v Slovenskej republike, ktorých je hŕstka a ktorí si svoju prácu vykonávajú svedomito a čestne.
A Ministerstva financií Slovenskej republiky sa nazáver pýtam, či radšej budú kryť neschopnosť svojich podriadených zelených zložiek a DPH vybranú na dovoze tovaru z tretích krajín prenechajú iným členským štátom Európskej únie alebo vykopnú z teplých miest vygumované zelené mozgy a výber DPH na dovoze tovaru z tretích krajín zostane v rozpočte Slovenskej republiky.
