Okrem aktivistov Greenpeace, ktorí prišli podporiť trebišovčanov, prišlo aj približne 15 občanov, ktorí tvrdili, že sú občanmi Trebišova a prišli akože spontánne demonštrovať na podporu elektrárne. Časť z nich však vôbec nebola z Trebišova, ale z jednej malej obce z okresu Vranov nad Topľou. A ako sa neskôr preriekol jeden z účastníkov demonštrácie „za elektráreň“, za účasť na tomto divadielku údajne dostal bagetu a peniaze. Sila nie?
Avšak, aby toho nebolo málo, nezostalo len u takýchto drobných provokácií. Predstavitelia občianskeho združenia Trebišov nahlas dostali pár dní po spomínanom rokovaní poštou výhražné listy. Ľudia, ktorí dlhodobo protestovali proti plánovanej výstavbe elektrárne, sa radšej stiahli. Boja sa o zdravie seba a svojich blízkych. To však niekomu nestačilo a nasledoval ďalší výhražný list – tentokrát novinárke, ktorá sa problematike výstavby kontroverznej stavby dlhodobo venovala.
Polícia, na ktorú sa poškodení obrátili najprv klasifikovala tento čin to ako „priestupok proti občianskemu spolunažívaniu“. Zvláštne nie? Zvyčajne sa totiž takéto veci vyšetrujú ako podozrenie z trestného činu vydierania a hrubého vyhrážania. Vďaka medializácii prípadu včera polícia oznámila, že vec prekvalifikovala a dnes už vyšetruje podozrenie z trestného činu (hurá!).
Otázka dnes znie, ako ďalej. Takmer 11 000 občanov Trebišova podporilo petíciu proti plánovanej výstave. V približne20 tisícovom meste je to, ak si odmyslíme deti a mládež do 18 rokov, drvivá väčšina. Do územného konania vstúpilo 3500 občanov a na rokovaní s predstaviteľmi Krajského stavebného úradu spochybnili projekt výstavby elektrárne aj viacerí predstavitelia štátnych organizácií – od vodohospodárov až po SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava). Nesúhlas s projektom už vyjadril aj minister hospodárstva Jahnátek. Investor však ide ďalej!
Takže: prečo politici, počínajúc predsedom vlády a končiac poslancami NR SR, ktorí v Trebišov navštívili a miestnym sľúbili pomoc nezasiahnu. Neverím tomu, že by nevedeli ako môžu pomôcť. Otázne je, prečo svoju moc, svoje kompetencie a vplyv nevyužívajú práve v tomto prípade. Prečo dovolia, aby sa páchala krivda na občanoch, ktorí ich srdečne privítali v ich meste, ktorí v nich mali dôveru.
Problémom vládnych politikov – hlavne tých zo Smeru a HZDS je zrejme ich koaličný partner. SNS je totiž jediná relevantná politická strana, ktorá ústami poslanca NR SR pána Korbu túto stavbu verejne podporila. Po vyhláseniach pána poslanca zrazu veľa vecí dáva logiku. Nikoho už neprekvapí, že súhlasné stanovisko k elektrárni, ktorá by v prípade realizácie zvýšila slovenské emisie CO2 o 10 percent dalo práve Ministerstva životného prostredia SR vedené nominantmi SNS. A zvláštny už nie je ani fakt, že nadriadeným orgánom Krajského stavebného úradu v Košiciach, ktorý prebral rozhodovanie vo veci obecným organánom a dnes vedie celé územné konanie a vydáva záväzné stanovisko, je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, na čele ktorého stojí ďalší z nominantov SNS.
Čo nám z toho vyplýva? Že táto kauza by sa už dnes nemala týkať len občanov Trebišova. Týka sa totiž nás všetkých. Je aj o nás. Je o občanoch, ktorí by sa, podobne ako dnes trebišovčania, v budúcnosti mohli dostať do situácie, že budú musieť brániť svoje oprávnené záujmy a práva proti zlovôli štátnych orgánov, či investorov (napríklad v prípadoch keď ich majetok a životné prostredie ohrozuje vyvlastňovanie, búranie historických budov, rušenie parkov a plôch verejnej zelene, či výstavba elektrární, alebo plánovaná ťažba uránu). Keď dnes nedokážeme vyjadriť solidaritu, spoluúčasť a nepovieme jasné nie zastrašovaniu a politickej mašinérii, ktorá valcuje prejavy občianskej aktivity - budeme ďalej ignorovaní politikmi a zastrašovaní skupinami „podnikateľov“. Akú budúcnosť si vyberieme?
