Dnes vám chceme predstaviť autora, ktorý je ešte tvrdší a napriek tomu (alebo práve preto) patrí k výnimočným postavám slovenskej literatúry.
Nekdy tobe velká škoda prichádzá z neštestí, ale vícej z nerozumu, z neopatrnosti. Mnohé veci nepozorne činíš bez rozumu, darmo potem v tvém neštestí šemreš na Fortunu.
Aj toto je text, ktorý nájdeme v spise Hugolína Gavloviča Valaská škola mravúv stodola. Autorov zámer bol priviesť čitateľov k dobrému životu, hoci aj za cenu, že sa nebudú mať vždy dobre.
Ponaučenia niektorých pasáží sú tvrdé a pre niektorých čitateľov ťažko stráviteľné.
Začnime radami pre zdravie, ktoré by si niektorí mohli zobrať k srdcu aj dnes:
Jestli ale často budeš mívať hodování, zdraví skazíš, a žalúdek pohneš ku rihání.
Vždy žalúdek drž na uzde, zvlášte pri hostine, abys' prasátkem nezústal hodným medzi svine.
Múžeš peť, šesť, sedem hodín bezpečne spávati, zrídka chtej k sedmej hodine osmú pridávati. Sedem hodín k odpočinku, deveť k lenivosti, jak nekdy spíš osem hodín, dost je až k sytosti.
Užitečná vec jest víno, když se skrovne pije, srdcu veselosť dodává, údy posilňuje. Ale bez spúsobu pité víno v zbytečnosti, nakloňuje ku nemocám, i ku bezbožnosti.
Venuje sa „psychosomatickým“ problémom:
Jestli vpustíš hnev do srdce, i nenávisť musíš, ale zlosť týchto hoferúv zajiste okusíš. Zhryznúť' v srdci potešení, v tele zdraví tvoje, pújdeš ze zlosti do zlosti bez všeho pokoje.
Nenapraví ze šemráním čo se zlé prihodí, ze šemráním jiných hnevá, a i sebe škodí.
Vícej rozkoš, nežli práca zdraví naše kazí, však se každý radnej v rozkoš, než do práce vrazí.
Ale najväčšiu pozornosť venuje osobnému životu a vzťahom:
Nikdy nebudeš tak dobrý, že bys' se všem líbil, budeš hanen, ačkoliv bys' v ničem nepochybil. Mnozí lidé potupujú i nejlepšé veci, byl by zázrak, kdyby te v čem vychválili všeci.
Jestli nevíš v tvojich vecách držeť bedlivosti, naučíš se, však neskoro, ze svého neštestí.
Samozrejme, v niektorých oblastiach ide ďalej, ako vtedajšie zvyky:
Abys' vstúpil do manželstva, žáden te nesilí...
A čo by to bolo za moralistu, ak by sa nezameral na jeden z najväčších problémov vedajšieho života:
Kdo korhelstvo oblibuje, ten sám sebe škodí, tratí rozum, i tvár mení, do potupy vchodí. Tratí pameť, i peníze, tresení dostává, plešivý, aneb šedivý pred časem zústává. Smrdí mu z úst, bláznem bývá, zjavuje tajnosti, pre vlhkosti v malém veku prichádza k starosti. Tratí meno, zdraví, silu, klesne vždycky dolu, dúm, povinnosť, i svedomí zanedbává spolu. Oheň k ohňovi spojený tým silnejšej pálí, víno mladého človeka k ničemnosti zvalí. Plato v svojich Notatiách takto všeckým radí, by vína do let osemnáct nepíjali mladí.
Na svoju dobu bol revolučný aj v pohľade na čítanie. Jeho prístup je úplne opačný ako u jeho súčasníka Koniáša. Zatiaľ čo Koniáš knihy ako dobrý kresťan „opravoval“ alebo pálil, Gavlovič ako dobrý kresťan ich odporúčal čítať.
Ale neni, domnívám se, knižečky tak sprostej, žeby pobožný nenašel nečo dobrého v nej. V knihách veliké poklady múžeš naleznúti, čo z nich vezneš, to je stálé, nemúže zhynúti. Však na samém nezakládaj knižek čítávání, ale v dobrém, jako čítáš, spravuj tvé chovaní.
Hugolín Gavlovič bol realistom. Vedel, že život je ťažký a jeho túžbou nebolo idealizovať si ho. Môžeme sa od neho niečo naučiť?
(Zábavu a poučenie vám dnes priniesol Igor Čonka.)
