Do slovanského pekla umiestnil Jánošíka Ján Kollár vo svojej Slávy dcere. V jej piatom speve Acheron menuje množstvo nežijúcich i žijúcich nepriateľov a zradcov Slovanstva. Kollárova Mína mu opisuje, ako sa v slovanskom pekle potulujú hlúčiky po vojensky odených indivíduí, ktorí však namiesto koňov jazdia na capoch. Keď sa jedného z nich spýta, ktože sú, odpovie jej Uhorčík, že je z bandy dvanástich a do pekla sú všetci zbojníci strčení právom. A vtedy si ho Mína všimne:
Mezi nimi chlapík utěšený
v košilce se točí zelené,
nohavice maje červené,
čižmy žluté, klobouk opštrosený;
zlatý pás a paloš operlený,
pištolky dvě k boku připněné,
za nim v dudy foukal kožené
starý Kejdoš v hudbě vycvičený:
Muž ten jedle, buky přeskakoval,
neb ten soud mu věčnost vydala,
bez přestání aby hajduchoval;
Slováka hned, na něm Jánošíka
dle tvých rozprávek jsem poznala,
zdvořilého v Tatrách nákeřníka.
Aj Kollár v 602. znelke svojej veľbásne rešpektoval Jánošíkovu povesť, hoci ho umiestnil do pekla. Ani mu len nevymyslel poriadny trest, aj keď na to mal tento evanjelický kňaz pre ostatných nepriateľov slovanskej myšlienky dostatok fantázie. Môžete sa o tom presvedčiť na stránkach Zlatého fondu, priamo v reportáži Kollárovej milej Míny zo slovanského pekla .
