Once Were Warriors
Réžia: Lee Tamahori
Dráma, Nový Zéland, 1994, 102 min
Film som prvýkrát videl len nedávno a to už je takmer 20 rokov starý. Novozélandský rodák Lee Tamahori si ním otvoril dvere do Hollywoodu, kde stihol natočiť pár menej i viac úspešných filmov. V tomto prípade sa jedná o sfilmovanú novelu o rodine Maorov, ktorá čelí zlému sociálnemu postaveniu a s tým súvisiacim problémom v podobe alkoholizmu, násilia, rozpadávajúcej sa rodiny, a iné. Príbeh je pomerne prostý. Otec je nezamestnaný alkoholik, ktorý nemá problém zbiť svoju ženu tak, že ju ani vlastné dieťa nespozná. Matka napriek tomu, že každý deň čelí násiliu tak vplyvom okolia vidí chybu skôr v sebe a pekný úsmev hneď napraví predchádzajúci deň. Dospievajúci syn chce vymeniť rodinu za členstvo v gangu. Ďalší syn sa z rôznych dôvodov dostáva do výchovného zariadenia. Nadaná dcéra sníva o tom ako bude spisovateľkou. Spolu so svojimi najmladšími súrodencami musia cez noc znášať hlučné večierky, ktorých vyvrcholením je vlna násilia ich otca na matke. Cez deň opúšťajú byt len aby mali na chvíľu „normálny" život.
Film je silný najmä z režisérskej a hereckej stránky. Dusná atmosféra akejsi beznádeje na diváka vplýva celý čas a vôbec sa na to nepozerá dobre. Niekto považuje Requiem for a dream za vrchol filmov na základe, ktorého určite dostanete depresiu. V tomto prípade to na mňa doľahlo v oveľa väčšej intenzite. Doslova som cítil každú ranu, ktorú hlava rodiny rozdávala, rovnako ako strach detí a matky. Herecky exceluje Temuera Morrison v úlohe otca a Rena Owen ako jeho žena. Naozaj výborné realistické výkony. Hudba veľmi dobre dopĺňa jednotlivé scény i keď by som si ju vedel predstaviť ešte výraznejšiu. Scenár jemne zaostáva ale predchádzajúce plusy všetky nedostatky vynahradia a ostáva naozaj jeden výborný, intenzívny film, ktorého príbeh by ste nechceli zažiť na vlastnej koži. Odporúčam !
