Na Sicílii som bol pred 8 rokmi. Bol som tam ako odhodlaný batôžkár bezpeňazí, žral som Krstného otca a chcel som to vidieť naživo. Neviem, čije to zmenou perspektívy, alebo je to naozaj tak, ale mám pocit, žeodvtedy sa Sicília zmenila. Aby som toto klišé na úvod pekne uzavrel,asi sa stalo oboje.
Na Sicíliu sme sa vybrali tento rok s priateľkou a tentokrát sme zobrali aj nejaké prostriedky. Išli sme tam lietadlom,prenajali sme si auto a bývali sme v troch rôznych hoteloch v trochrôznych rohoch trojuholníkového ostrova (+/-). Hotely sme vybrali v podstate na blind s tým, že všetko ostatné vyriešime na mieste. Všetko ostatné sme skutočne vyriešili a čo sme videli, stálo za to.
Taormina.
Začali sme v Giardini - Naxos, ktoré je „predmestím" Taorminy, mestečkas históriou dlhšou, ako banner Martinusu. Taormina je plná turistov,uličky sú malebné, plné lákavých turistických reštaurácii aturistických obchodov. Oplatí sa vidieť predovšetkým staré divadlo, zktorého je špektakulárny výhľad na Etnu a námestie s výhľadom na túistú Etnu. Bez obáv, Etna je ešte stále dymiaca, ale pri slovnomspojení „výhľad na dymiacu Etnu" ma striaslo.
Ak nemusíte, do Taorminy nechoďte autom. Odparkujte v susednejdedine a odvezte sa autobusom. V sezóne je tam naozaj veľký problém sparkovaním.
Etna.
Ako prezradil pohľad z taorminského divadla a námestia, na Etnu je točo by lávovou bombou dohodil. Na Etnu sme sa vybrali dva krát. Niesme naruživí alpinisti - prvý pokus stroskotal na pretekoch áut dovrchu, takže sa tam nedalo dostať. To nás neodradilo a skúsili sme toaj druhý raz. Počas psychickej prípravy nad šálkou espressa sa niekde vovedľajšej uličke pôvabného mestečka Zafferana Etnea strieľalo, ale nikoho zmiestnych spolustolovníkov to nijako zvlášť nerozladilo. Prispôsobilisme sa.
Etna a jej úbočia tvoria národný park plný prekvapení a krásnychvýhľadov. Kade-tade narazíte azda na každú fázu prieniku biosféry natemnú černotu lávových prúdov. Od lišajníkov a všakovakých zelenýchspór , cez byliny a plazy až po voľne žijúce teplokrvné živočíchy ako súzajace, líšky a ľudia. Vrchol Etny vyzerá ako negatív lyžiarskehostrediska. Všetko ako v lyžiarskom stredisku, len namiesto bielehosnehu čierna láva. A namiesto fľakov blata kopy bieleho snehu. Ak máteradi chuť živočíšneho uhlia na podnebí, určite na Etnu vyšliapte pešo.Ak ste pohodlnejší, môžete ísť lanovkou a potom terénnym autobusom.Lístok sa skladá z troch častí - lanovka, autobus a sprievodca, tútretiu si kupovať nemusíte a ušetríte aspoň pár eur a pohľad víra, keďzistíte, že sprievodca je úplne zbytočný a hovorí iba po taliansky. Jeho jediný účel je, že pokiaľ ste s ním, nepustí Vás na miesta, kam ľudia bez sprievodcu pokojne chodia.
San Vito Lo Capo.
San Vito Lo Capo je najseverozápadnejší bod Sicílie. Samotné SanVito je mestečko, ktoré má arabsko-mexické črty a peknú bielu plážokupovanú slnečníkmi. Obklopujú ho veľmi fotogenické kopce.
Špecialitou tejto časti ostrova je rybí kuskus a bol by smrteľný hriech, keby ste si ho nechali ujesť.
Kúsok od mesta sú aj "free" pláže, síce bez sprchy, ale aj bezslnečníčkov. Free pláže obľubujú karavanisti aj kiteri. Sú tam pichľavékamene, veľké vlny a je tam krásne.
Opačným smerom sa nachádza ďalší prírodný gýč v podobe národného parkuZingaro . Do parku našťastie nemajú prístup autá. Park sa dá voľnýmturistickým tempom prejsť skrz asi sa dve hodinky. Pokiaľ chcetevyšliapať na niektorý z miestnych končiarov, treba samozrejme rátaťčasu viac. Presvedčeným trekerom končiare odporúčam. Takáto odbočkaminimalizuje počet turistov vo flipflopoch a lehátkom na chrbte, oktorých v parku inak nie je núdza. O čo skôr prídete, o to bližšie kbráne parku zaparkujete a o to menej horúčavy si pri výlete užijete.Park je obľúbenou destináciou kúpaniachtivých milovníkov prírody a okaždý kúsok niektorej z početných bielučkcýh miniplážii trebazabojovať.
Corleone.
Corleone sme nemoholi vynechať. Krstný otec sa zapísal hlboko do mojejduše aj hodnotového systému. V Corleone je vychýrené múzeumorganizovaného zločinu. Múzeum symbolizuje chuť vládyzbaviť mafiánske historky pátosu a romantiky. Síce som si o mafiižiadne extra ilúzie nerobil, žiaľ, viac som nedozvedel. Turistickákancelária je totiž otvorená v natoľko absurdných časoch, že pokiaľ vCorleone nebývate, ťažko nájdete nejaký prienik hodín návštevy s hodinamiotváracími. Ako náhrada hľadania pravdy o mafii môže dobre poslúžiť ajhľadanie samotnej turistickej kancelárie.
Nebudem sviňa a prezradím Vám tajomstvo, ktoré nie je ani v LonelyPlanet . Ak hľadáte Corleone, kde sa natáčal Krstný Otec , hľadajte inde.Úplne inde. Corleone bolo v sedemdesiatych rokoch už veľmi moderné,takže štáb musel zvoliť iné miesto. Zvíťazilo mestečko Savoca neďaleko už spomínanej Taorminy.
Z Corleone sme pokračovali na juh do Agrigenta. Táto cesta patrila k mojim najlepším zážitkom z celej Sicílie. Cesta SS118 Coreleonese - Agrigentinaje naozaj neuveriteľná. Obilné polia prechádzajúce do pahorkatinyposiatej rastrom viniča, olív a pomarančov, mestečká, kde sú cintorínyrovnako veľké ako mestá samotné, drsné hory, pasienky plné oviec, kôz akoní. Neuveriteľný zážitok. Na cestu si pokojne vyhraďte celý deň.Pokiaľ chcete fotiť, bude Vám aj tak málo.
Agrigento.
Archeologický park v Agrigente (Akragase) je veľký a bohatý nazachovalé impozantné pamiatky. Takisto sa oplatí na celý deň a skvalitným sprievodcom. Historických podrobností je plný internet,nebudem ho štopkať ešte aj ja.
Noto.
Noto bola naša posledná zastávka. Natrafili sme naň náhodou vsprievodcovi a zaujalo nás natoľko, že sme si tam rezervovali hotel.Inak by sme tam asi ani nepáchli. Noto nie je známe a nie je ani primori. Noto je baroková čudesnosť, právom zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vybudovali ho v 18. storočí (v roku 1697 pôvodné Noto zničilo zemetrasenie) a jeto barokový gýč v tom najlepšom zmysle slova a v nadživotnej veľkosti. Mesto na kopci, plné obrovskýchpalácov, širokých, oktogonálne budovaných ulíc a mohutných kostolov. Veľmi romantické. Boli smetam počas veľkého festivalu klasickej hudby, takže tam bolo ajmimoriadne živo.
Syrakúzy.
Syrakúzy sú tiež vychytená turistická destinácia. Staré mesto naostrove je skanzenom, ktorý za posledné roky prešiel veľkolepourekonštrukciou. Motkanie po prekúrených uličkách som vnímal ako príjemnézabíjanie času. Na predmestí sa nachádza ďalší veľký archeologickýpark. Na Sicílii sa o grécke, rímske a všakovaké iné ruiny doslovapotkýňate na každom kroku. Tento park sa okrem pováľaných mramorovýchblokov oplatí kvôli amfiteátru a zbytku velilkánskeho antickéhokameňolomu, ktorý objavili až potom, ako sa zrútila jeho časť prizemetrasení.
Boli sme aj všelikde inde, v starom prístave Trapani, krásnom Palerme, v Montelepre.Všetky tieto destinácie určite stoja aj za zmienku aj za návštevu, aleo nich možno niekedy nabudúce.
Jedlo & Pitie.
Ak máte nejaký dôvod na návštevu Sicílie, pokojne ho dajte na druhé miesto. Jedlo je dôvod, ktorý si zaslúži jednoznačnú prioritu. Jedlo je pre Sicílčanov posvätné. Na Sicílii Vás síce môžu obabrať aj pri jedle, ale nikdy sa to netýka jeho kvality. Ceny možno, ale kvalita je nedotknuteľná. Aj ten posledný vyprážaný záprdok v bočnej uličke je pripravený prvotriedne.
Nebudem zdržovať všetkým dobrým, čo sa dá na Sicílii zjesť. Obmedzím sa len na to, čo sme zjedli my a čo mi utkvelo v pamäti najviac. Deň začnite espressom a zmrzlinou v brioške. Sicílčania najčastejšie jedia jahodovú a majú pravdu. Brioška nie je taká ako u nás, vodová bez chuti. Je žltá, maslová a najlepšia. S jahodovou zmrzlinou je ešte viac najlepšia. Počas dňa doplňte energiu napríklad arancinou. Arancina je ryžová guľa plnená rôznymi dobrými vecami, obalená v trojobale a vysmažená. Nie je asi veľmi zdravá, ale o to je chutnejšia.
Pozor na šaláty. Šaláty sa na ostrove začali vyrábať zrejme len kvôli turistom. Rajčinami je do šalátu škoda plytvať a aj v dobrej reštaurácii sa Vám pokojne môže stať, že Vám ako šalát na tanier vysypú zeleninovú zmes z hypermarketu. Niežeby to bolo zlé, ale sú aj lepšie veci. Namiesto šalátu si dajte nejaké predjedlo s chlebom, baklažánové melanzane, rôzne nakladané zeleniny, artyčoky, hríby, hocičo. Pizzu a pastu sem pliesť nebudem. Keď si dáte, určite nebudete ľutovať.
Sicília má dlhé pobrežie, z čoho vyplýva prebytok čerstvých morských tvorov, od rýb až po homárov a iných neborákov, čo sa na vás budú veselo vyškierať z taniera. Úrodné vnútrozemie zodpovedne zásobuje ostrov najlepšími olivami (v reštaurácii spolu so soľou dostanete aj podnos s niekoľkými druhmi oleja a balzamového octu), šunkami, syrmi. Ku klasickým predjedlám patrí „rustikálny tanier“, kde nájdete zodpovedný výber z týchto potravín. Keď ho zjete, viac už potrebovať nebudete.
Sicílskou špecialitou je rybí kus-kus. Skvelá rybia polievka aj s mušľami aaa, čuduj sa svete: kus-kus. Špektakulárne. K tomu fľašu vína a všetko je tak, ako má byť. Niekedy vás ešte budú ponúkať nejakým likérom, ale keď ho vynecháte, o nič extra neprídete. Večer sa dá zakončiť ľadovou granitou alebo citrónovým sorbetom s višňovým sirupom. Sorbet a jeho „light“ verziu granitu vraj vymysleli Rimania priamo na Sicílii, keď si nechali otrokmi v sparných letách vláčiť ľad z Etny a dochucovali ho ovocnými šťavami. Keď vládzete, dorazte sa zmrzlinou. Aj na Slovensku niekde predávajú niečo, čo nazývajú talianskym gelatom. Kto jedol naozajsté neoklamané gelato vie, že na Slovensku ešte jeho výskyt nebol zaznamenaný.
Jazda autom.
Jazda autom na Sicílii je obľúbená téma diskusii. Ja k nej tiež trochu prispejem. Nie preto, že by moje rady a skúsenosti niekomu mohli pomôcť, skôr pre vlastné, aj vaše pobavenie.
Prvých 10 minút za volantom som nič nechápal. Po 10 minútach som sa naladil na vlnu „som Sicílčan“ a všetko pokračovalo ako po masle. Sonka síce nazvala naše milé Punto „Mekkou hrôzy“, ale z môjho pohľadu neboli už žiadne problémy. Okrem jedného, takmer zrazeného skútristu, ktorý ma predbiehal zo zlej strany v Palerme. Vďaka razantnému klaksónu a koordinácii asi 5 zúčastnených áut sme sa vyhli incidentu a rozlúčili sa s vzájomne ospravedlňujúcim úsmevom.
Pár zistení o doprave v týchto končinách:
1) Ľudia vám nechcú zle. Nie je to klasická jazda na debila á la otunený favorit zo Senca. Sicílčania si len modifikujú pravidlá premávky.
2) Na kruhovom objazde má prednosť ten, kto ide rovno. Nepýtajte sa ma, ako máte vedieť, kto ide rovno, je to všetko otázka intuície. (Dá sa to.)
3) Smerovky používame zásadne na rovných úsekoch, kde sa nedá odbočiť. Keď odbočiť chceme, smerovku vypneme.
4) Nespoliehajte sa na prednosť v jazde. Problém nie je ani tak v tom, že by vám niekto prednosť nedal, ale často sa stane, že na hlavnej ceste zrazu zastaví vodič pred Vami, aby dal prednosť niekomu z vedľajšej
5) Keď vyzeráte „že to dáte“, dajú vám prednosť, keď váhate „dajú“ to oni. Je to maximálne efektívne. Nikto netrúbi, keď sa niekam nacpete, trúbia práve keď sa nenacpete a 15cm voľnej vozovky vyjde nazmar. Z toho vyplýva – cpite sa! Každý to očakáva, nikomu to neprekáža.
6) Jediné, s čím som mal naozaj problém, boli skútristi. Nejazdia horšie ako autisti (jazdia rovnako hrozne), ale nie je ich tak vidieť.
Namiesto „Namiesto záveru“.
Ak máte pocit, že Slovensko nevie v oblasti cestovného ruchu vyťažiť zo svojho potenciálu, pokojte sa choďte potešiť na Sicíliu. Keby na Sicílii žil nejaký akčnejší národ, zrejme by už nikto inam na dovolenku nechodil. Na(ne)šťastie tam žijú Sicílčania. Sicília sa pomaly ale isto rozvíja, stavajú sa diaľnice, opravujú hotely (aj na hotelovej chladničke nájdete informáciu, že ju zaplatila vláda). Ako povedal jeden nesicílsky Talian: "Sicílčania nič nerobia, berú štátne dotácie, na ktoré sa im skladá zvyšok Talianska, za odmenu im volia komunistov alebo Berlusconiho a sťažujú sa, že ich zvyšok Talianska vykorisťuje"
Hlavne, že sa majú dobre!
P.S.: Na Sicílii sa nepredávajú mužské deodoranty a antiperspiranty. Aspoň ja som za tých niekoľko dní žiadny nenašiel. A to som sa naozaj snažil.
