Že to možno nie je celkom tak naznačila alibistická pasáž jeho commingoutu „Aké boli iné alternatívy". Predstavil tam dve ďalšie možnosti jeho pôsobenia. Prvá z nich bola Nemcsicsova a Liškova strana Liga, ale je jasné, že toto nemôže brať nikto normálny vážne. Liga je výstrel do tmy bez reálnej možnosti dostať sa do parlamentu. Zaujímavejšia je druhá možnosť - SDKÚ-DS. „Druhú alternatívu som zamietol aj kvôli tomu, že SDKÚ-DS sa rozhodla s Ficom súťažiť o štedrejšieho Ježiška a preto, že som nechcel byť v strane, ktorá čelí rôznym podozreniam z korupcie. Napriek tomu som presvedčený, že v prípade, že sa do parlamentu dostaneme, bude SDKÚ-DS náš najbližší spojenec."
Časti o korupcí sa ešte rozumieť dá, ale „štedrý Ježiško" je naozaj smiešny argument, špeciálne od človeka, ktorého aktivitou je aj referendum za lacnejšie rožky . Keď ako odborník vstupujem do nejakej strany, tak tam hádam idem ponúknuť aj svoj pohľad na veci a budem sa ho snažiť presadiť. SDKÚ veľmi nahlas hovorí o tom, že jej programová alternatíva je otvorená novým nápadom a určite by bola otvorená aj Sulíkovi, ako verejnosťou rešpektovanému odborníkovi. Špeciálne v prípade, že tento odborník má podporu u síce pomerne malej, no veľmi hlasnej internetovej komunity a zároveň má okrem neokukaného ksichtu talent pre už spomínaný druh populizmu, prijateľný aj pre pravicového voliča. Sulík sám verejne písal o tom, že Dzurinda a Mikoš sú zatiaľ to najlepšie, čo SR postretlo, tak mi trochu uniká, prečo sa k nim nepridá.
Samozrejme, žijeme v krajine, kde si môže každý zakladať strany slobodne ako uzná za vhodné. No od človeka ako Sulík by som očakával trochu zdravého úsudku. Je jasné, že jeho strana má výrazne väčšie šance uspieť ako Nemcsicova Lliga, špeciálne s bataliónom naivných blogerov v zálohe, či v prípravnom výbore. Na druhej strane, aký bude efekt na celú politickú scénu? Posledné dvoje parlamentné voľby boli pozitívne v tom, že sa aj na Slovensku začali konečne profilovať štandardné politické podmienky - dve silné strany so širokým spektrom názorov a záujmov doplnené niekoľkými menšími stranami. Dnes noviny píšu o kríze v slovenskej opozícii. Štandardným krokom je výmena tvárí. SDKÚ má problém, lebo žiadne nové tváre nemá. Sulík je tvár nová, tak prečo, keď si je názorovo tak blízky s SDKÚ, nevyrieši tento problém? Ponúka sa niekoľko vysvetlení. SDKÚ neprišla Sulíka na kolenách poprosiť nech ju spasí - ideálne s prinajmenšom podpredsedníckou stoličkou. Druhá možnosť smeruje k otázke: "Komu toto štiepenie pravicového tábora prospeje?" A tam je odpoveď až bolestivo jasná.
V skutočnosti si nemyslím, že by sa Sulík naozaj nechal Ficom uplatiť a o to čudnejšia mi je táto snaha. Skôr to smrdí ješitnosťou a nedostatkom odvahy postaviť sa "pred" i "za" veľkú stranu, akou je SDKÚ-DS. Vyžaduje to naozaj silnú osobnosť, ktorej sa však bohužiaľ nedočkáme asi ani v osobe Richarda Sulíka.
P.S.: Ak by mal niekto pochybnosť, veľká, aspoň 40% koalícia SDKÚ a Sulíkovej strany by bola aj pre mňa splneným snom aj. Vďaka zmyslu pre realitu to momentálne smrdí skôr tým, že si tieto dva subjekty rozdelia svojich frustrovaných 15% a skončí to podobne ako dve národné strany v požehnanom roku 2002.
