Adrián bol obyčajným chalanom, ktorý sa nehral na nič. Mal rád prírodu, kvety a prostredie v ktorom vyrastal 12 rokov. Snažil sa žiť pre moment, čo znamenalo že sa nezaoberal ďalekou budúcnosťou, ale hľadel iba tam kde ho to najviac zaujímalo. Ideálne prostredie pre každého človeka.
Ako v každom príbehu, nemože byť všetko iba ideálne a perfektné. Nastáva odlučenie, prerušenie a nové prostredie. Adrián mal 13 rokov. Zmenil prostredie, kolektív ale jedno nedokázal, aspoň zo začiatku. Nájsť si priateľov. Chlapec z dediny, ktorý v živote neochutnal alkohol a mal odpor k cigaretám, vôbec nezapadol do kolektívu mestských detí, ktoré už mali toto preskákane v 6. ročníku. Bol sám. Sám a jeho kvety, s ktorými sa zhováral, a vďaka uvolneniu svojich pocitov týmto spôsobom zaháňal samotu.
... Týmto spôsobom prežil základnu školu ...
Adrián prišiel na strednú školu. Stretol nových ľudí a pripadal si byť rovný s ostatnými. Neopísateľný pocit nim koloval a napĺňal ho šťastím od hlavy až po päty. Prišla prvá cigareta. Prišiel prvý stav opilosti. Bol v kolektáve ľudí, ktorý to robili bežne. To sa stávalo aj na ZŠ len s jedným rozdielom. Tu si Adrián pripadal rovný s ostatnými. Povedal si : " Veď prečo nie?"
Bol šťastný. Nikdy nechcel stratich ten pocit, ktorý ho napĺňal. Zabával sa , žúroval a celkom zabudol na to čo ho robilo šťastným kedysi dávno.
Prišiel čudný pocit prázdnoty a pochopil, že niečo nie je v poriadku...
Trvá to druhý mesiac ... Pripadá si stratený a je mu zo seba zle. Hľadá sa . Chlapec sedí a píše tento text.
Myslím ... teda som ? Chlapec práve niečo pochopil. Kedysi dávno mál priateľov, s ktorými sa pohádal a nemal vždy rovnaké názory, ale niečo k nim cítil. Úctu a dôveru.
Adrián si uvedomil : minulosť + poučenie z prítomnosti = skvelý pocit zo samého seba
Adrián je šťastný. Našiel pár pravých priateľov, vysporiadal sa sám so sebou a ... získal cennú skúsenosť, ktorá za to stála.
