Už 65 dní uplynulo od nášho posledného stretnutia, ale mne to pripadá, ako by to bola večnosť. Viete, že moje nesmrteľné srdce neponíma čas, len bije, pretože vie, že bude biť na vedy... Ale teraz je to iné. Máme zakázané milovať, ale viem, že moje city k Vám sú čistejšie ako sladká krv panny a preto riskujem. A to malé čierne, zlé srdiečko v mojej hrudi pri každej myšlienke na Vás divo bije, akoby to malo byť naposledy. Z Vás som tiež vycítila, že Vám nie som taká ľahostajná ako sa občas tvárite. Viem že chcete chrániť mňa aj seba pred trpkým údelom milujúcich. Ale pre Vás som ochotná obetovať aj svoju nesmrteľnosť. Len či Vy tiež.Za chvíľu je polnoc, náš čas. Dnes som vstala skôr, aby som Vám mohla napísať tento list, toto vyznanie. Dúfam, že mi prepáčite moju odvahu, ale musela som Vám povedať čo sa deje v mojej temnej duší. Aké nekalé myšlienky ma sprevádzajú pri každom kroku. Milujem Vás pane! Miluje Vás viac ako svoju nesmrteľnosť, ako svoju vieru v seba... Neviem, možno ste zabudol na nejakú maličkosť keď ste ma pretvárali z človeka na bytosť podobnú Vám, tú najvyššiu medzi všetkými tvromi a nezraniteľnú. Vo mne ste ponechal kúsok ľudskosti... Som snáď prekliata?! Som snáď odsúdená žiť večne plná neopätovanej lásky k Vám?Odbíja polnoc, už musím ísť. Premáha ma šelma vo mne... Cítim ako ma deti noci volajú k sebe. Idem loviť, teším sa na ten pohľad. Pohľad umierajúcich ľudských mláďat ako im strach priam srší z očí pri svite mesiaca. Ako pomaly padajú ich bledé telá bez kvapky krvi na biely sneh...
