Je potrebné si pripomenúť a nezabúdať že šport je dôležitá súčasť a forma výchovy.
Vidíme že Šport sa na Slovensku za tridsať rokov samostatnosti štátu dostal na vedľajšiu koľaj. Politici sa často a len, radi fotia so športovcami najmä po dosiahnutí medzinárodných úspechov, no akosi nepočúvajú potreby a rady športového hnutia, komunity a veľakrát rozhodujú sami a politicky. Tu je potrebné aby mal šport dôstojnejšie miesto v spoločnosti.
O športe sa momentálne začalo diskutovať pomerne veľa. Vzniká tu tlak aj verejnosti na športové organizácie, kluby, zväzy, a hlavne na ich výsledky. Realita je však len v diskusií a dialogu, prípadne, maximálne rýchlo politické hnutie, športový zväz zdieľa a vytvára pozitívný výstup pri výsledku športovca. Ak je problém, ten sa nerieši ale rieši sa kritik ktorý na problém poukázal. Nuž, ale další ako Vlhová ani Sagan sa týmto konaním a spôsobom ťažko hladajú a budujú. Vytvorením Ministerstva je možné vytvorenie kvalitnejšieho rozvoja a budovania športu na Slovensku. Ano aj v priamej spolupráci s cestovným ruchom, sa isto napomôže k medzinárodnej prezentácií, športovej diplomacií a reklame krajiny na medzinárodnom pôsobení. Ale tu je velmi potrebné nastaviť kvalitný systém, štruktúru riadenia a program rozvoja športu v krajine.
Dlhodobo je evidentne vidieť že sa nedarí vytvoriť vzťah “štát verzus športová komunita” v oblasti tvorby koncepčného rozvoja športových politík, za ktoré je zákonom o športe zodpovedné športové hnutie, federácie a komunita. V aplikačnej praxi riadenia športu sa ukázalo, že štát nemôže vedieť, aké sú potreby športového hnutia bez toho, aby sa ho na to nespýtal. A to je aktuálny problém! Z minulosti, tých približne cca. dvadsiatich ministrov školstva, ktorých táto republika mala, pod ktorých šport patril, sa priznali asi iba traja - štyria(!) ku vzťahu k športu... Ostatní ministri hľadali kompetentného človeka, či na sekcii športu ministerstva, alebo v úrade štátneho tajomníka, ktorý by sa o „ten“ šport akože postaral. Nuž a nie vždy sa to podarilo. Na Slovensku si určité osoby myslia, že keď budú bohatí, budú šťastnejší. Netreba viniť konkrétne osoby, toto je kultúra našej slovenskej spoločnosti. Bolo potrebné prejsť určitým časovým vývojom, no výsledkom je stav, že veľa športovej infraštruktúry sa dostalo do rúk developerov, a nové sa nebudovali. Tí na začiatku sľúbili, že nahradia športoviská inou infraštruktúrou, no vznikli zväčša komerčné strediská a projekty bez využitia širšou verejnosťou. A to "svedomie" nech si spytujú aj mestá a samosprávy, kam sme sa dostali. Pozor, vo veľa prípadoch boli reálne donutený aj politickou situáciou, prijať rozhodnutia a reagovať ako im situácia umožnila. Zároveň aj samotné športové zväzy (hlavne členovia) sa dostali pod tlak svojho vedenia, ktoré v určitých prípadoch rozhodovalo podľa osobných záujmov, poprípade členom boli odprezentované zavádzajúce informácie. Nuž asi niekto na tom zarobil, no športoviská nevznikli. Momentálne, a aj preto je potrebné vyvinúť oveľa väčší tlak na verejné financie, ako sa vyvíjalo doteraz, tak isto je potrebné sa prepojiť na eurofondy a iné zdroje. Je potrebné vytvoriť plán tzv. športovej reformy. Efektívne investície je možné robiť len na základe reálnych, profesionálnych a relevantných výstupov, dát a kvalitnej prípravy koncepcie rozvoja športu na Slovensku s dlhodobého časového pohľadu. Pozor, je velmi dôležité sa zamerať na kontrolu kvalitného, účelového a efektívneho plnenia čerpaných financií a investicií. Takýto plán, je potrebné predstaviť vláde SR a všetkým dôležitým inštitúciám, ktoré sú partnerom športu, toho uvedeného plánu sa je potrebné držať, nech vo vláde sedí hocikto. Politici nám nemôžu diktovať, akým spôsobom tu budeme športovať. Týto športovci by ich tu mali mať na to, aby im zabezpečili financie a podmienky na športovanie, lebo ich úlohou zo zákona o športe je priama zodpovednosť za rozvoj športu a štátnu reprezentáciu. Nikto iný takú kompetenciu a zodpovednosť nemá, lebo cez zákon o športe tým parlament poveril národné športové zväzy, teda športové hnutie. Športovec reprezentant sa častokrát stáva lobistickým nástrojom športového zväzu, či už vo forme marketingových výstupov prípadne postavením sa za jeho výsledky v podobe kolektívneho výsledku - dosiahli sme! V niektorých prípadoch, sa uvedená prezentácia (sám športovec ani nevie) stáva formou určitého vydierania s pozície moci. Nuž tu je potrebné legislatívne ošetriť a postaviť športovca - reprezentanta do pozície chráneného nie využívaného.
Na záver.... Rozvoj športu a športovej infraštruktúry je závislý aj od rozvoja regionov. Bez kvalitného programu rozvoja športu, nehľadajme kvalitné športové výsledky, a zároveň ked nebudú kvalitne budované a podporované regiony ťažko nájdeme športové talenty.
Jeden príklad zo zahraničia, malé zamyslenie a aktuálna ukážka ako sa to dá, je Športový festival v Taliansku, štyri dni prezentácie športu, diskusií, stretnutí, dialógov a motivačných výstupov, športovcov, športových legiend a šampionov, adresovaných nielen športovcom, rodičom, fanúšikom ale celej verejnosti, hlavne deťom, mládeži a amatérskym športovcom .
No a súčasťou bol aj náš P.Sagan. Teda aj …“tak sa to robí, do psej matere”….. ako povedal jeden slovenský politik.
