Takže poslanci schválili novelu zákona o športe s cieľom zlepšiť jeho financovanie a podporu. Zmeny zahŕňajú presnejšie definovanie pravidiel pre prerozdeľovanie finančných prostriedkov a zvýšenie transparentnosti v oblasti športových dotácií. Ministerstvo športu očakáva, že tieto opatrenia prispejú k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a k rozvoju športu na všetkých úrovniach. Kvalita, efektivita a účelovosť čerpania finančných prostriedkov aj naďalej zostáva filtrovaná cez "súdruhov" na národných športových zväzoch. No a športovec pre ktorého je zákon nastavený, je aj v schválenom formáte zákona posledným článkom finančného reťazca.
Tu je však otázne, či táto novela skutočne prinesie očakávané zlepšenia. Napriek deklarovaným cieľom existujú obavy, že nové pravidlá môžu byť nedostatočné na riešenie hlboko zakorenených problémov v slovenskom športe. Napríklad, aké konkrétne mechanizmy budú zavedené na zabezpečenie transparentnosti a ako sa bude monitorovať kvalita a efektívnosť využívania a čerpania finančných prostriedkov? Naozaj stačí "jeden kontrolór"? A okrem toho, novela sa zameriava predovšetkým na finančné aspekty, ale šport na Slovensku čelí aj iným výzvam, ako je nedostatočná infraštruktúra či podpora mládežníckych programov. Bez komplexného prístupu, ktorý by zahŕňal aj tieto oblasti, môže byť účinok novely obmedzený. Zákonom "garantovaná" minimálna finančná a účelová podpora mládeže klubov bola percentuálne znížená, Kluby, reprezentanti, tréneri – všetci zostávajú závislí od dobrej vôle zväzových funkcionárov. Vydieranie, účelové prideľovanie peňazí, netransparentné rozhodovanie? Nič nové pod slovenským športovým slnkom. Povedzme si to na rovinu – bez skutočného dohľadu a reálnej kontroly je novela len formálnou zmenou. A športové zväzy si aj naďalej budú robiť, čo chcú. Bača rozhodne, družina poslúchne, a tréner Žinčica má opäť voľné ruky.
Je dôležité a nevyhnutné, aby vláda nielen prijímala legislatívne opatrenia, ale aj aktívne sledovala ich implementáciu a v prípade potreby pružne reagovala na vznikajúce problémy. Len tak môže dôjsť k skutočnému zlepšeniu situácie v slovenskom športe. "Napumpovať" 130mil do športových zväzov a dalších 60.Mil do fondu na podporu športu, nie je riešenie a situáciu to nerieši . Pri súčasných výkonoch a výsledkoch si musíme priznať, že nie je problém vo financiách, ale v ich správe a v tom, že „súdruhovia odborníci“ sa stále nedokážu postaviť pred zrkadlo a priznať svoje zlyhanie. Ak chceme dosiahnuť skutočný pokrok, potrebujeme nielen legislatívne zmeny, ale aj zodpovedných ľudí na správnych miestach, ktorí budú schopní tieto zmeny efektívne implementovať a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky dostali tam, kde sú najviac potrebné – k športovcom a mládeži.
Zmena príde, keď sa zmení človek. Nie paragraf. Legislatíva nestačí. Potrebujeme ľudí, ktorí športu rozumejú a majú aj morálny kredit. Ľudí, ktorí vedia, že financie patria k športovcom, nie do vreciek tých, čo o nich rozhodujú. A že odborník nie je ten, kto pozná správnych ľudí, ale ten, kto má vzdelanie, prax a výsledky....
Ako bývalý manažér slovenskej (nielen) cyklistickej reprezentácie (áno, tej s Petrom Saganom) a dlhoročný kritik stavu v športe viem, ako to chodí. Zmeny na papieri sme tu mali už mnohokrát, a mám pochybnosti o účinnosti práve schválenej novely zákona o športe. Podobné legislatívne úpravy sme už zažili, no reálne zlepšenia nepriniesli. Pamätáte si, ako sa narýchlo plánovala výstavba športových hál? Aj napríklad slávne NCC! Bez infraštruktúry, bez systému, bez vízie, bez kvalitného odborného dialogu, len tak, aby sa „preinvestovalo“. Ukážkový príklad? „Olympijská hala“ v Šamoríne. Súkromný projekt s verejnou dotáciou. Systémové riešenie? Ani náhodou.
A čo teraz?
Rýchla novela schváleného zákona len uľahčí ďalšie čerpanie, Zväzom, Funkcionárom, Súkromníkom. A vy, športovci? Poslušne a potichu Športujte. A vy, rodičia? Plaťte členské, financujte, nekritizujte a hlavne žiadne otázky.
