Hodžovo námestie, Tatracentrum, supermarket Billa, dvanásť hodín aj niečo, obedná prestávka.. Ako poriadny zamestnanec, súc vedený pokynom o povinnej obedňajšej prestávke, bol som sa podujal vzhľadom k pokročilému dátumu, že za účelom obedňajším nenavštívim reštauračné zariadenie, ale si kúpim v menovanom supermarkete liter ovocnej šťavy, nejakú cereálnu tyčinku, a z príležitosti teda aj niečo domov.
I predral som sa kravatovým ansáblom vkusne oblečeným, prehrabujúcim sa v čerstvom ovocí, študentstvom pri pečive, i bezzubými rentiermi, číhajúcimi pri obslužnom pulte na šunkovú salámu.. košík mi nenačim... tento nákup bude rýchly, stručný, a efektívny... krabica so šťavou, jedna tyčinka, jedny sucháre, a ešte pasta... aha, a ešte minerálka... super. Čistý čas: cca 120 sekúnd. Som dobrý.. ja som to vždy vedel...
Samozrejme, môj idealizmus vyprchal hneď, ako som zdvihol zrak od svojho nákupu... RAD... R.A.D. Rady ma desia... neskutočne... mám z nich priam hrôzu... v rade si totiž uvedomujem plynutie času... svoju smrteľnosť, svoju malosť a bezvýznamnosť na svete... som totiž iba jedným v rade... jedným z čakateľov na niečo, čo príde skôr, či neskôr...jedným z tých, čo zaplatí... a odíde..
Na svoje úvahy som mal necelých pätnásť minút, postávajúc za elegantnou stokilovou dámou v kostýme a s granulovanou kávou za desať euro v košíku... Zrazu sa dáma obrátila, podávajúc mi bucľatou rukou čosi plastové... žetón.. „Jeden si nechajte, a podajte to ďalej" dala mi pokyn stokilová dáma, a na môj už takmer zúfalý úsmev reagovala iba decentným pozdvihnutím kútika..
No, milá pozornosť za takéto utrpenie... nevadí... RAD pri expresnej pokladni sa pomaly pohol ďalej... Je možné povedať, že slovo „expresná" nadobudlo v Bille skutočne pre mňa nepoznaný rozmer.. Elegantná stokilová dáma už platí.. podáva dvacku, päťku a pár mincí si berie nazad.. v tej chvíli už ja kladiem pred uja v rokoch svoj nákup.. krabicu so šťavou, tyčinku, sáčok so suchármi, pastu, a minerálku... ruky mám stŕpnuté a spotené... niet sa čo čudovať... Ujko odpípal mojich päť položiek... štyri sedemdesiatdva.. podávam mu kartu... moju peknú kartu s delfínom.. Ujko zdvihne zrak: „Ale mne tu nejde terminál...".
Týždeň pred výplatou... na účte deväť euro, v bukse jeden gastráč a euro dvadsať...
„A kde to máte napísané?" precedil som cez zuby vkadajúc kartu nazad na miesto.
„Nemáte štyri eurá??!!" začudoval sa ujko, a odignoroval pritom moju otázku...
No nemám. Keby som mal,tak ti asi nedávam kartu... - pomyslel som si.
„Vonku je bankomat..." usmernil ma ujko..
Fasa!
Ujko už odkladá môj nákup pod pult aj s mojou igelitkou, a ja trielim k onému bankomatu... Karta, PIN-kód, jazyk, výber.. a kde je 5 euro? Táto blbina nevypláca 5-eurovky? Hm... Takže najmenej môžem vybrať desať euro... ja mám deväť... Super. Takže cválam do práce... Internet, prevod z ďalšieho účtu, zas cval k bankomatu, desať euro vybrať, euro aj šestnásť centov už je v kýbli za výber... zase cval do Billy, k ujkovi v expresnej pokladni...
Podávam mu desinu...
„A nemáte päťku?" spýta sa ma ujko... „ja som tam totiž nahodil, že mi budete platiť päťkou.. Choďte si rozmeniť!" riekol ujko, pokojne sa otočil, a skenoval ďalší nákup.
„Tak snáď máte vydať z desiny!!??!!" kukol som na ujka... Ten sa zháčil, a pozrel na mňa... „No, vlastne mám.." riekol. Schmatol moju desinu, podal mi dve päťky, jednu si hneď zobral, kukol sa na blok a vydal mi tak,ako mi prichodilo: dvadsaťosem centov.
Ujko mi vydal, ja som si zobral svoj obed a trielil som nazad do roboty...
Takže akcia v Bille: ak nakúpite za 4,72 EUR, tak si môžete k tomu pripočítať 1,16 EUR za výber v hotovosti, plus časť Vašej hodinovky, ktorú zabijete postávaním v rade, cvalom do bankomatu, do práce, zas do bankomatu, a nakoniec po nákup... No nekup to!
Zvedavosť mi nedala, a spýtal som sa „kompetentných": Je problém zobrať papier a ceruzu, napísať a viditeľne vylepiť „NEJDE NÁM TERMINÁL"?
No, problém to asi je, lebo sa to stalo druhého februára. V ten istý deň som sa na to aj spýtal, a dodnes som odpoveď nedostal...
Resumé:
- Od zavedenia Eura už ubehli tri mesiace..
- Ak nechcete zmätkovať s mincami, plaťte kartou..
- Ak nechcete zmätkovať s kartou, nechoďte do Billy..
- Ak platíte v Bille 4,72 EUR, tak si zoberte 5-eurovku, lebo ujo to tak nahodil, a nevie, že vydať sa dá aj z desiatky..
- Ak sa niečo opýtate kompetentných v Bille, nečakajte odpoveď..
PS: forint má teraz celkom fajn kurz - čo tak výlet do Mošoňu? :)
Foto - perex: internet
