„Mysleli sme , že neprídete. Cesty sú v hroznom stave“, hovorí Mr. Fulgency, vedúci miestnej komunitnej skupiny Mtepeni a v zápätí nám z kopca ukazuje zničené mangrovníkové porasty, ktoré by chcel obnoviť. Dole schádzame strmou, úzkou a klzkou cestičkou ku malému prístrešku, kam pomaly prichádzajú členky a členovia dvoch komunitných skupín z dvoch rôznych obcí. Vo vreciach a v košíkoch na hlavách so sebou prinášajú semená a sadenice mangrovníkových stromov, ktoré sa chystáme sadiť. Začíname krátkym školením o dôležitosti mangrovníkov a spôsobe ich sadenia, keďže nik z prítomných s tým nemá skúsenosť. Obnovovať budeme porast na geografickej hranici dvoch obcí. Ľudia ho ničili vypaľovaním na produkciu uhlia. Dorazilo 35 ľudí vrátane nás. Malo nás byť viac, ale niektorí sa nemohli dostať cez rozvodnenú rieku. Ospravedlnili sa cez sms správy. Títo ľudia sú novými členmi/kami vznikajúcej komunitnej lesnej asociácie, ktorej cieľom je racionálne využívanie a ochrana mangrovníkových lesov. Tie poskytujú miestnym rybárom prirodzené prostredie na rozmnožovanie lovených morských živočíchov. Bez existencie mangrovníkov je ohrozené ich vlastné živobytie. Teraz už to vedia a preto vytvorili ľudskú komunikačnú sieť, ktorá sa snaží zachytiť každú ilegálnu činnosť v oblasti. Taký ľudský antivírus. Mangrovníkový internet.

Väčšina zúčastnených žije na hranici chudoby. Živia sa najmä rybárstvom a poľnohospodárstvom, no žijú ďaleko od mestských trhov a kapitálu. Do projektu ochrany svojho zálivu venujú to najcennejšie, čo majú. Čas. Vyzúvame si flip-flopky, sandále a topánky – kto čo má a po prejdení rozpáleného piesku sa brodíme teplým blatom mokrade. Niektorí si radšej doniesli gumáky, no bosé nohy sa z blata ľahšie vyťahujú. Sme radi, že je pod mrakom. Slnečné poludnie je v týchto končinách pekelne teplé, slnko pálí na koži, zem spaľuje chodidlá a tepelný opar vás dusí od prehriateho povrchu. Ani voda v bahne nepomáha, pocitovo je takmer vrelá. Aj tak som celý zružovel. Faktor 60 z miestneho supermarketu ma neochránil pred rovníkovým slnkom ani spoza oblakov. Smejem sa sám na sebe. Za dve hodiny sme vysadili 2600 sadeníc a semenáčov mangrovníka. Takmer polovicu sadeníc sme komunite prispeli vďaka príspevku z kampane Ži fér, zvyšok priniesli samotní obyvatelia/ky oboch obcí.
Okolo pol jednej začali ženy vychádzať z lesa a hnať von aj ostatných. „Poďte nám povedať ďakovaciu reč o tom, aký bol dnešný deň úspešný a poďme domov“.