
Netradičné cesty sa nevyplácajúZo spomínaných obcí sa na hrad dostanete nestrmými cestami zhruba za pol hodinku, čo robí hrad vhodným aj na rodinné výlety. My sme sa však na hrad po celodennej túre po Súľovských skalách vybrali z východnej strany od Majera a šibli sme si to kolmo hore cez les. Takéto skracovanie sa nevypláca a nikomu ho neodporúčam. S veľkými batohmi na chrbtoch sme v nepríjemnej strmine zistili, že tadiaľ, popod vysoké skalné bralo cesta nevedie. Našťastie bez ujmy na zdraví sa nám podarilo zísť nižšie a skaly prácne obísť. Posledným strmým stúpaním bolo pre nás miesto tesne pod kadi búdou, ktorej vývod vedie „len tak“ na skaly po ňou. Tiež nič príjemné, ale vyvrhnutým exkrementom sa nám našťastie podarilo vyhnúť.Združenie na záchranu Lietavského hraduSpomínaná kadi búda indikovala činnosť ľudí na hrade. V prípade Lietavy ide o chlapíkov, ktorí sa rozhodli, že hradnú ruinu nenechajú spustnúť a založili združenie na záchranu Lietavského hradu. Bola sobota večer a chlapíci odpočívali pri ohni a ako náhle nás zničených uvideli prichádzať, tak nás pozvali k nemu. Strávili sme spolu veľmi pokojný večer a pri fľaši vína sme rozoberali rôzne témy.Páči sa mi idea tohto združenia. Lietavský hrad je ruina a ruinou by mal aj zostať. Chalani chcú zachovať romantiku hradu, jeho genia-loci. Podchytiť statiku hradných múrov, stabilizovať ho a zakonzervovať tak, aby na prvý pohľad pre bežného návštevníka vyzeral ako chátrajúca ruina. Taktiež sa chcú vyvarovať používaniu materiálov, ktoré by atmosféru hradu narúšali, tak ako to poznáme z mnohých iných slovenských zrúcanín. Vykachličkované schody, alebo asfaltom zaliate stropy, tak ako som to zažil na hrade Strečno sa na Lietave určite neocitnú.
Už od roku 2003 pracujú na sanácií vytipovaných najohrozenejších častí hradu. Občianske združenie na záchranu Lietavského hradu organizuje workshopy, kde sa stretávajú záujemcovia o prácu na pamiatke s najlepšími odborníkmi v odbore pamiatkovej ochrany. Združenie tiež spolupracuje so špecializovanými firmami, ktoré majú s rekonštrukciou torz historických stavieb skúsenosti, pretože neodborné zásahy do hradu by mohli spôsobiť, že všetko čo je na hrade hodnotné, by sa stratilo v nenávratne.
Že je hrad skutočne ohrozený a chátra sme v tichej noci zistili aj sami. Otrasy zeme od neďalekého vápencového kameňolomu, časté zmeny počasia (dažde a vietor) v kraji a vek hradných múrov spôsobujú, že pri dlhšom pobyte na hrade uvidíte na vlastné oči padať kamene z hradných múrov. Taktiež ľudia, ktorí hrad navštívili pred pár rokmi si ho pamätajú trochu ináč. Tempo, ktorým sa ničia historické hodnoty je neúprosne rýchle a čas na rekonštrukciu krátky.
V čase, keď nám Rado, Aleš a ostatní vyprávali historky o turistoch, ktorí sa zabili pádom zo skalných brál a hradných zrúcanín na rôznych miestach Slovenska a víno vo fľaši sa už blížilo ku dnu, spustila sa tichá letná búrka. V žiari bleskov nám na nocľah chalani ponúkli jediné kryté miesto na hrade. Romantický stredoveký apartmán pre dve osoby v severnej veži. Pracovne je táto veža síce nazývaná hovnovka (pretože pred dvoma rokmi sa im tam jedna slečna vyprázdnila), no na romantike noci nám hanlivý názov veže a jej neslávna minulosť neubral.
Chcel by som dopriať každej hradnej zrúcanine nielen na Slovensku, aby sa jej dostávalo takej pozornej starostlivosti, aká sa dostáva hradu Lietava a ďakujem chalanom zo združenia na záchranu Lietavského hradu za ich nadšenie a zmysel pre romantiku. Viac na www.hradlietava.sk , + pozvánka na najbližší workshop: http://www.hradlietava.sk/pripravujeme/pripravujeme.html