Na sexuálnu morálku sa tu vo všeobecnosti veľmi dbá. Teda aspoň verejne. Je ordinovaná kostolmi, mešitami i politikmi. Metódy na jej dodržiavanie sa rôznia. Južne od Mombasy som na vlastné oči videl, ako partia chlapov v špinavom a otrhanom oblečení na ulici vyzliekla sporo odetú dievčinu (minisukňa a ľahký top). Strhali z nej všetko a nahá musela utekať, až kým ju náhodná dobrodinná „mama" neprikryla šatkou. Ženy v minisukniach sú vraj zlým morálnym príkladom a svojím nevhodným obliekaním provokujú mužov k tomu, aby ich znásilnili. Myslel som, že takýto primitívny argument sa môžem dopočuť len tu, no ich výskyt je pomerne bežný aj v našich médiách. Je to ako povedať, že som toho človeka musel zabiť, lebo ma provokoval svojou hlúposťou.
Minule ma tiež pobavil príbeh z pobrežných novín. Dedinčania načapali miestneho učiteľa v nevhodnej situácii s vydatou ženou. Nohavice už mal dole, tak aby ho vytrestali pomohli mu s vyzlečením aj ďalších kusov odevu a nešťastný učiteľ musel podstúpiť potupnú chôdzu mestom v adamovom rúchu. Článok bol zakončený bonmotom „nabudúce si už učiteľ svoje náradie určite neodzipsuje, keď bude mať dočinenia s vydatou ženou". Neverejne už je to s tou morálkou trochu horšie.
Nedávno som na pláži stretol vyšportovaného bratranca mojej dobrej priateľky, ktorý zdieľal uterák s dvoma mladými babami. Je podnikateľ, má 29 rokov, mal už osem žien s ktorými má dokopy už osem detí. Ani o jedno sa nestará, od všetkých utiekol a na pláži sedia ďalšie dve adeptky. Výčitky svedomia z toho nemá, lebo takto to predsa zariadil boh. Ženy majú rodiť deti a muži ich majú vyrábať. Myslí si to aj parlamentný politik z Ugandy, ktorý požiadal moju kolegyňu o sexuálne služby, keď bola v meste Mtwapa na nákupoch. Byť členom parlamentu v Ugande je zrejme stimulujúce, keďže jej na dôkaz dokonca ukázal svoje parlamentné ID a ženatého katolíka sme bez problémov mohli overiť na oficiálnej stránke Ugandského parlamentu. Tomu ja hovorím transparentný politik.
Pobrežné mestečko Mtwapa, 15 minút severne od známeho prímorského strediska a najväčšieho východoafrického prístavu Mombasa, je známe sexturizmom. Na ceste do Nairobi sa tu každému kamionistovi zaručene pokazí kamión. Ceny nehnuteľností rastú, pretože bohatí a starí Európania a Európanky, ktorí/é sem chodia na mladé mäsko, kupujú svojím láskam byty alebo dokonca domy s pozemkami. Z ich pohľadu je účelom vlastniť dom v dovolenkovej destinácii, keďže ako cudzinci tu nemôžu vlastniť majetok, zapisujú majetky na miestne devy. Tie potom majú dvoch frajerov. Svojich sezónnych starcov a svojich miestnych junákov. A nie je to len záležitosť mužov. Bežné sú tu aj staršie Európanky nachádzajúce potešenie v sexuálnej energiíi mladých svalnatých borcov z kenských pláží.
No a práve v tej Mtwape, medzi miestnymi prezývanej „mesto hriechu", alebo aj „Sodoma Gomora" bývam. Minule som mal tú česť byť priamym účastníkom manželskej psychologickej drámy. Na pozemku, kde bývam žije aj správca Kennedy s manželkou. Kennedy je jednoduchý chlapec bez vzdelania. Jeho život sa delí na jedenie, spanie, prácu na pozemku a fandenie Arsenalu Londýn. Na alkohol našťastie nemá peniaze. Často sa so ženou hádali, čo nedávno vyvrcholilo v ženin odchod. Kennedy ma prosil o pomoc. Chel, aby som sa s ňou porozprával, aby mu odpustila a aby prestala brať „Love portions", teda akési porcie lásky. Vraj ju nimi dopuje „ten muž na motorke". Jej potom šibe. Na otázku, čo sú to „love portions" som bol prebodnutý takým vyčítavým pohľadom, že som myslel, že si budem tiež musieť dať. „Love portions" sú predsa „love portions". To každý vie, hoci ich nikto nikdy nejedol, ani nepilô, ani nevidel.
Ten kňaz v tom sektárskom kostole neostal pri orálnom sexe. Spomenul aj svoj odpor k homosexualite. Tie isté dievčatá sa prihlásili s tou istou otázkou, ako predtým. Teraz už kňaz argumentoval pokojnejšie a povedal, že boh predsa stvoril Adama a Evu a nie dvoch Adamov. Dievčatá však vedia svoje. Poznajú zákulisie dievčenských škôl a šteklivé príbehy tisíc a jednej noci. Sex je v Keni tabu a za nemorálne sa považuje aj držanie za ruku či bozk na verejnosti. Za oponou sa však dejú veci pripomínajúce filmy P.P. Passolliniho. Tak ako vždy v celej ľudskej histórii...
