Výhodou Ol Pejeta conservancy, známej aj ako Sweetwaters Game Reserve, je, že nepatrí medzi najnavštevovanejšie prírodné rezervácie v Keni a to aj napriek tomu, že tu okrem spomínanej veľkej päťky nájdete aj útulok šimpanzov založený a vedený inštitútom svetoznámej biologičky Jane Goodal. Najslávnejší obyvatelia tejto rezervácie sú však nosorožce biele severské. Žijú tu posledné 4 z ôsmych divo žijúcich nosorožcov tohto poddruhu a dovezené sem boli zo ZOO Dvůr Králové v Českej republike. Ide o posledný pokus záchrany tohto poddruhu a podľa miestnych biológov sa im tu zatiaľ darí dobre. Celková populácia nosorožcov bielych (južných) bola v roku 2007 okolo 17,480 (IUCN, 2008) a nosorožcov čiernych okolo 3600 (zatiaľ čo v 60.tych rokoch ich bolo okolo 70 000!).
Druhé zviera, ktoré sme v ten deň videli, bola elegantná žirafa. Najprv iba z diaľky, ako hľadí na horu Mt. Kenya zahalenú v oblakoch, neskôr už trochu z bližšia.
Pomerne bežnými zvieratami aj mimo území prírodných rezervácií sú zebry, ktoré však nemajú príliš radi „očumovanie" a zvyčajne návštevníkom/čkám safari ukážu zadok. No ak je v ich strede tehotná samica, prehliadnuť si ich môžete zo všetkých strán. Tehotná zebra sa zvykne pohybovať uprostred stáda a ostatné spoločníčky a spoločníci sú rozostavené/ý do všetkých smerov okolo nej. Snažia sa tak spozorovať potenciálneho predátora ešte dlho pred tým, než sa objaví v ich dosahu.
Asi najčastejšie v parku zahliadnete malé impaly, typické čiernym chumáčom srsti nad kopýtkami.
A takto to dopadne, keď malú impalu chytí niektorý z predátorov.
Medzi ďalšie druhy vysokej zvery patria rôzne druhy antilop
Oryx
Samice antilopy vodárky jeleňovitej
Grantova gazela
Medzi najväčšie atrakcie samozrejme patria majestátne slony africké. O čo je to potom zložitejšie sledovať slona, ktorý sa na vás rúti z jednej strany, keď si z druhej strany auta všimnete päticu zakrádajúcich sa gepardov, najrýchlejších cicavcov na svete.
Keďže slon nám dal svojim gestom jasne najavo, že bude figa borová a nie šou, začali sme sa sústrediť na gepardy a dobre sme urobili. Na hranici rezervácie zahliadli tieto úžasne elegantné tvory pasúci sa dobytok a hľadali skulinku v plote, ktorou by sa k nemu mohli dostať. A tak sme sa k nim dostali aj my, asi na vzdialenosť pätnásich metrov.
V tomto momente som premýšľal, koľko sekúnd by trvalo gepardovi, ktorý dokáže bežať rýchlosťou 120km/h, skočiť do okna nášho auta a zo zložitej rovnice mi vyšlo, že okno by som zatvoriť nestihol. Mačičky však nejavili záujem. V čase obeda sme sa teda boli prejsť do spomínaného šimpanzieho útulku. Nachádzajú sa tu väčšinou siroty, ktoré si prežili vo svojom šimpanzom živote peklo, ako napríklad vylúčenie zo skupiny, strata skupiny v šimpanzej vojne (áno bohužiaľ, sú to naši najbližší príbuzní a takisto ako ľudia vedú medzi sebou krvavé teritoriálne vojny), či strata rodičov. Šimpanzica Alley bola v čase obeda tiež hladná a týmto gestom si pýtala oriešky.
Po obede sme sa ešte vydali popri rieke hľadať hrochy, no tie odplávali kamsi ďaleko a tak sme namiesto hrochov pozorovali vtáky. Nebolo to však márne.
Rybárikovec bledohlavý (pôvodne rybárik sivohlavý - Halcyon leucocephala)
liskavec pestrý (pôvodne blysk nádherný, či škorec trojfarebný - lamprotornis superbus)
„neviemvták" - stihol som odfotografovať, nestihol určiť
Popri tom všetkom a mnohom inom, čo sme videli (prasatá bradavičnaté, stáda byvolov, husy egyptské, paviány, najťažšieho lietajúceho vtáka dropa a iné), mi ani nebolo ľúto, že nám odplávali hrochy a že sme nenašli levy, leopardy, či hyeny. Určite nabudúce.
