Najviac ma pobavil názov tohto malého sympaťáka: Jednokvietok veľkokvetý:
To, že sme tu boli priamo po daždi dokazovala aj táto Alchemilka:
Prírodné zákony fungujú výborne. Na mokrých skalách v blízkosti úžasnej skalnej brány si svoje biotopy našli chránené druhy rastlín: Kortúza Matthioliho:
či Soldanelka karpatská:
Trochu sme sa napásli Kysličkou a turistický chodník nás zaviedol k potoku, kde na Deväťsilových lopúchovitých listoch odpočíval Tvrdoň deväťsilový:
Raz som kohosi počul hovoriť, že rieky a potoky sú ako cievy v tele človeka. Keď do žíl vstrekneme jed, otrávime celé telo. Keď otrávime rieky a potoky, otrávime Zem. Čírosť horských potokov ohromí azda každého. Na takéto vodné prostredie sa viaže Záružlie močiarne:
Prechádzali sme Národnou Prírodnou Rezerváciou a tak sme sa snažili navychádzať z turistických chodníkov a byť tichšie, aby sme nerušili okolitý život. Okolo nás bolo počuť všetky tri druhy Kolibkárika, Slávika červienku či Pinku lesnú. Ako sme tak schádzali nižšie lesom, turistický chodník sa rozširoval a na topánky sa nám lepilo blato. Spev vtákov zrazu zanikol v hluku motorových píl. Hnusný živočích, ťahajúci za sebou kopec oholených kmeňov nám vyblatil cestu:
a poškodil ďalší smrek:
Naša cesta už prestala byť príjemná. V hluku motorových píl a traktorov sme sa na zablatenej rozbrázdenej ceste prestali zdráhať dodržiavať zákon o ochrane prírody a krajiny a niektoré úseky cesty prechádzali po machoch v okolí chodníkov. Vodu po členky traktor zvláda, ale človek veľmi nie. V lese, ktorý to nepotrebuje sa robí busines a turista tu nesmie vychádzať z turistického chodníka, bivakovať či robiť hluk. To všetko v atmosfére, kde skoro nepočuje vlastné slovo a každú chvílu sa musí uhýbať ťažkým strojom.
Vpravo na fotografii je stará zelená tabuľa, ktorá píše: Tatranský národný park, prísna rezervácia, zákaz zberu lesných plodín. Zadné Meďodoly, 14.6.2007.
