Ženeva, 13. október 2010 - Haiti, jedna z najchudobnejších krajín severnej pologule s najzničenejším prírodným prostredím je len jedným z mnoha príkladov toho, akú dôležitú úlohu hrá zdravé prírodné prostredie v prevencií pred vznikom prírodných pohrôm. Ešte pred masívnym zemetrasením v januári 2010, ktoré zdevastovalo krajinu, predstavovala degradácia životného prostredia nepredstaviteľnú výzvu, pretože narušené povodia spôsobovali, že mestská aj vidiecka populácia Haiti bola ohrozovaná záplavami, zosuvmi pôd a rozsiahlou eróziou pôdy. Od augusta do septembra 2008 spustošili krajinu 4 rozsiahle víchrice a búrky spôsobujúce zosuvy pôd a bleskové povodne. Zanechali po sebe tisíce bezdomovcov, zabili takmer 800 ľudí a zničili 60% Haitskej úrody.
Susedná Kuba a Dominikánska republika boli tiež zasiahnuté prírodnými živlami, ale v omnoho menšom meradle ako Haiti. Na mieste je rečnícka otázka, či masívne odlesnenie krajiny zohrávalo nejakú úlohu v znásobení zničujúceho efektu prírodnej katastrofy na Haiti.
Iba 2% povrchu celej krajiny tvorí les a v dôsledku chudoby sa i naďalej odlesňovalo. Aj preto sa pravdepodobnosť vzniku povodní a zosuvov pôd počas extrémnych zrážkových udalostí extrémne zvýšila. Nanešťastie, rok 2008 nebol jednorazovou záležitosťou. V roku 2004 zabila tropická búrka Jeanne odhadom okolo 3 tisíc ľudí v dôsledku zosuvov pôdy a valiacej sa vody z odlesnených hôr. A tieto skúsenosti nie sú charakteristické len pre Haiti. Bleskové povodne spôsobené odlesnením sú častou záležitosťou aj krajín ako Filipíny, alebo nedávno Mexiko a pripomínajú nám, ako prispieva zničené životné prostredie k zvýšenému počtu prírodných katastrof.
Len v uplynulej dekáde bolo prírodnými katastrofami ovplyvnených okolo 2,5 milióna ľudí na celom svete, z ktorých až 97% bolo postihnutých klimatickými, alebo hydro-meteorologickými udalosťami. Aj preto bola na uplynulom svetovom fóre UNEP v Ženeve (13.10.2010) venovaná vyššia pozornosť práve úlohe lesov a manažmentu riečnych povodí v snahe znížiť riziko vzniku povodní, zosuvu pôd a iných prírodných rizík a definovať stratégie pomoci obyvateľom rizikových oblastí so zámerom zvýšiť ich odolnosť voči spomínaným rizikám.
Publikum si a fóre vypočulo akým spôsobom fungujú lesy a povodia, čo všetko poskytujú svojim obyvateľom a ako ich chránia voči prírodným katastrofám (okrem povodní a zosuvov pôd poskytujú aj prevenciu pred vznikom lavín, kamenných lavín, pôdnej erózií, či v časoch nedostatku dažďov do určitej miery aj pred vznikom sucha). Ich vplyv na obyčajné živobytie a miestnu ekonomiku je dúfam každému jasný.
Všetci sme určite zvedaví, ako veľmi budú kompetentní na Slovensku vnímať odkaz tohto svetového fóra, keď nepočúvajú ani vlastných odborníkov/čky zo Slovenska. A že sa o funkciách lesa a spôsobe využívania krajiny v povodiach už toho nakričali. Malou nádejou by mohli byť nedávne povodne na Slovensku, ktoré zmobilizovali ľudí naprieč celým spektrom spoločnosti, čo vyústilo v prvé veľké stretnutie odborníkov z rôznych oblastí (vodohospodárov, lesníkov, meteorológov, vedeckých pracovníkov, ale aj starostov postihnutých miest a obcí a občianskych aktivistov), aby sa spoločne zamysleli nad príčinami povodní a hľadali riešenia na zmiernenie ich následkov. Treba však pripomenúť, že regenerácia prírodného prostredia nie je krátkodobou záležitosťou a povodne s katastrofálnymi následkami si ešte na Slovensku hojne užijeme.
Originálny článok o konferencii UNEP nájdete kliknutím na tento odkaz.
