Ekofeminizmus – iba ďalší „izmus“?

1. Všadeprítomné rodové stereotypy

Český filozof Erazim Kohák vo svojej knihe Zelená Svatozář¹ opisuje priebeh porady na pracovisku: „Porada sa predlžuje, predsedajúca osoba sa rozhliadne po miestnosti a obráti sa k jedinej žene: ‚Anička, urobila by si nám kávu?‘. Nevšimne si, že oslovená dáma je docentka a okolo stola sedia samí odborní asistenti, teda pedagógovia s nižším akademickým titulom ako ich kolegyňa. To sú totiž muži. Je predsa ‚prirodzené‘, že na varenie sú tu ‚ženské‘.“ Podľa Koháka máme okuliare, cez ktoré vidíme svet, nasadené na nose tak pevne, že sa nám takýto (samozrejmý, mužský) skutočne javí! Mimochodom v situácii (o porade), ktorú Kohák opisuje, bola predsedajúcou osobou takisto žena!

Nesprávne (proti Pravidlám slovenského pravopisu) používanie mužských rodov v profesiách, ktoré vykonávajú ženy (stomatológ, stavebný inžinier, či advokát), sa objavujú v médiách bez toho, že by si to ktokoľvek všímal. Nájdeme tak bežne: „redaktorov“ slovenského týždenníka Ivicu a Lenku, „víťazom“ prestížneho ocenenia sa stane Adéla či Zlatica, „kandidátom“ na „prezidenta“ je Iveta. Ale deje sa to aj naopak, upratovačku v podniku robí Peter, recepčnú v hoteli Juraj a zdravotnú sestru Roman.

Vo filme slávneho poľského režiséra Krysztofa Zannusiho zo 70-tych rokov Iluminácia hlavný protagonista hovorí: „Dnes majú budúcnosť biológovia. Chápeš, biológ, to je chlap, čo sa vŕta v génoch.“ Prevahu mužského pokolenia vo vede v minulosti významne narušila snáď len Marie Curie Sklodowska. No dnes je situácia iná a významných vedkýň, geologičiek, biologičiek, filozofiek, političiek či šéfredaktoriek pribúda. To sa logicky odzrkadľuje aj v búraní mýtov a pohľadov na rôzne spoločenské témy, ktorých formovaniu po dlhé stáročia dominovali muži.

2. Je mužský rozum príčinou ekologickej krízy?

Filozofická zložka environmentálnej etiky sa zaoberá otázkami, či je človek vo vzťahu k prírode pánom, votrelcom či spoluobčanom biotického spoločenstva. Viacerí autori či autorky ekofilozofie sa zhodujú, že západná civilizácia má tzv. panský prístup k prírode, zakorenený veľmi hlboko – ako v tradíciách, tak i v náboženstve. Hlboký a temný les boli nebezpečnými miestami, kde sa ukrývali pohania, ktorých mýtická úcta k prírode vyvolávala strach a preto sa mnohé lesy premenili na háje, sady, či kompletne vymizli z povrchu zemského.

Hana Librová ² uvádza príklad z Kosmovej Kroniky českej: „Nový kníže Břetislav hned na počátku svého knížectví, roznícen velikou horlivostí pro křesťanské náboženství, dal pokácet a spálit háje nebo stromy, které na mnohých místech prostý lid ješte ctil“. Príroda sa teda „odbožštila a stala miestom temných mocností, diabla“. Zmyslom je prírodu dobyť, pokoriť, ovládnuť ju. V totmo mocensko–panskom postoji západnej civilizácie niet miesto pre vlastnosti pripisované ženám a ich postaveniu v spoločnosti, čoho následkom by mohol byť neuvážený vzťah k prírode.

3. Ekofeminizmus ako myšlienkový smer postmodernizmu

Ekofeminizmus je filozofickým prúdom, ktorý predstavuje prirodzené rozšírenie zápasu o oslobodenie žien od útlaku pojmovou sústavou k úsiliu o oslobodenie prírody. K podrobeniu žien došlo v európskom vývoji podriadením sa ženského princípu – princípu mužskému. K podrobeniu prírody analogicky došlo nadradením rozumového panského postoja citovému ženskému postoju¹. Aj keď aj v tomto delení či odlišovaní dvoch princípov si treba dávať pozor na skĺznutie k rodovej stereotypizácii. Považovať dnes mužský postoj za ten rozumový, racionálny a ten ženský postoj za citový, emocionálny by bolo takisto stereotypom, chybou.

Ekofeminizmus však v prvom rade predstavuje spojenie záujmov feminizmu a ekológie ako nevyhnutnej a nenahraditeľnej súčasti utvárania nového vzťahu k prírode; tak ako feministická teória a prax musí obsahovať ekologickú perspektívu, aj riešenie ekologických problémov musí zahrňovať feministickú perspektívu. Ekofeminizmus požaduje ekologizáciu celej spoločnosti; vytvorenie ekoekonomiky, ekopolitiky, ekofilozofie a ekoetiky.

Hlavnou predstaviteľkou ekofeminizmu je profesorka na katedre filozofie na Macalester College Karren J. Warren^3-4 a najmä jej práca The Power and the Promise of Ecological Feminism (Sila a prísľub ekologického feminizmu). Ak sa spomínajú filozofické smery či prúdy myslenia 20. storočia, ktoré mali svoje konkrétne ciele, našli si svojich zástancov/kyne, stúpencov/kyne, a udržali si svoje postavenie aj v 21. storočí – možno spomenúť len dva – ekoaktivizmus (environmentálne, ochranárske hnutia) a feminizmus (ženské hnutia). Rovnako aj ekofeminizmus (tak ako feminizmus) je považovaný za živý prúd myslenia a jednania, ktorý nepresadzuje jednu spoločnú dogmu, ale sa mnohotvárne potýka s jedným problémom, s miestom žien v spoločnosti a v prírode. Slovami Karen J. Warren je zmyslom feminizmu vytvoriť svet, v ktorom rozdieľnosť nevedie k útlaku a preto zahŕňa ekologickú etiku. Podobne aj ekologická etika musí pod ochranu prírody zahrnúť aj ochranu žien a všetkého ženského pred maskulinitou, ktorá utláča a ničí prírodu rovnako, ako ničí ženy.

4. Situácia na Slovensku

Pojem feminizmus na Slovensku vytvára u ľudí doslova strach, a to u oboch pohlaví. Treba však dodať, že je to najmä preto, že nikto nevie, čo toto slovo vlastne znamená a čo v sebe obsahuje. O ekofeminizme už ani nehovoriac. Vzdelaní ľudia by sa ale myšlienkového filozofického prúdu, ktorý sa snaží o nápravu zažitého vnímania ženskosti či mužskosti, postavenia žien v spoločnosti alebo zlepšenia stavu životného prostredia nemali báť. Nikoho neohrozuje, nikomu nechce uškodiť. Ekofeminizmus je bytostne anti-naturalistický, anti-rasistický, anti-triedny, je proti akejkoľvek hierarchizácií a nadradenosti. Nezahŕňa v sebe len rodovú rovnosť, ale rovnosť všetkých bytostí.

Jeden zo 7 „nových“ prehreškov (ktorými Vatikán po 1400 rokoch reaguje na dnešný zmenený životný štýl spojený s globalizáciou, a ktorými upresňuje definície, účinnosť a dosah doterajších siedmich smrteľných hriechov) rôzne prezentovaných slovenskými médiami⁵, „experimentovanie na ľuďoch“ automaticky rozširuje o „experimentovanie na všetkých živých tvoroch“. Táto filozofia teda korenšponduje so Schweizerovou Etikou úcty k životu⁶, či Leopoldovou Etikou úcty k Zemi⁷, ale základných 8 téz ekofeminizmu sa najviac podobá tézam, ktoré poznáme z hlbokej ekológie.

Filozofia ekofeminizmu je podľa Karren J. Warren:

- kontextualistická: nechápe etiku len ako otázku formálnych práv a pravidiel, ale ako vec organického súžitia, ktorá vyrastá v živote spoločenstva,

- pluralistická: odmieta voliť medzi prírodou a kultúrou. Chápe kultúru v kontexte prírody, váži si obe a odmieta návrat k jednému či druhému,

- vývojová: chápe teóriu ako niečo, čo sa vyvíja, rastie, žije v rozprávaní žien, ktoré odmietajú útlak žien, rovnako ako útlak prírody,

- inkluzívna: vyrastá z hlasov všetkých utláčaných žien, ale počúva aj hlasy černošského útlaku (černošská etika), obnovuje tradičné indiánske hodnoty,

- odmieta pokusy o „objektívny“ model: medzi utláčaním a utrpením nie je možný „vyrovnaný“, „objektívny“ pohľad. Jednoznačne volí perspektívu utláčaných oproti utláčateľom,

- hodnotová: zdôrazňuje hodnoty starostlivosti, lásky, priateľstva, dôvery a vzájomnosti proti panským hodnotám dobývania a vykorisťovania,

- ekologická: popiera abstraktný individulaizmus, chápe ľudskosť v jej vzťahu medzi ľuďmi a k prírode.

ZÁVER

Väčšina z nás sa pousmeje nad tvrdením českej režisérky Věry Chytilovej, že tento svet je „mužo-svet“. Avšak v úsmevnom novotvare tejto zrelej dámy je niečo strašidelne pravdivé. Vzbura mužov proti matriarchátu a potlačenie ženského princípu na úkor mužského ochudobňuje svet o pluralitu a zbavuje ho rovnováhy i komplexnosti. Mužský a ženský princíp by sa mali spájať, nie navzájom znevýhodňovať a proti sebe bojovať. Filozofia ekofeminizmu v tejto snahe nepredstavuje žiadnu ideologickú hrozbu a neskĺza do vôd fanatizmu. Naopak. Snaží sa o odstránenie akejkoľvek formy nadradenosti či útlaku a predstavuje ďalší myšlienkový prúd, ktorý sa snaží svojou trochou prispievať k ochrane prírody, či zlepšovaniu životných podmienok na Zemi pre všetky jej živé tvory.

__________________________________________________________________________________

LITERATÚRA a PRAMENE:

1 - Kohák, E. 2000: Zelená Svatozář – kapitoly z ekologické etiky, sociologické nakladatelství SLON, Praha, 2000, str. 126 - 136,

2- Librová, H. 1994: Pestří a zelení - Kapitoly o dobrovolné skromnosti, Veronika, Hnutí Duha, Brno, 1994,

3 - http://www.macalester.edu/~warren/ (21.3.2008),

4- http://www.geocities.com/jaymezgirl2000/ethics,

5 - http://www.sme.sk/c/3773211/Biskupi-Nove-hriechy-su-stare.html (marec 2008),

6 - http://www.kruhzivota.sk/?page=clanky&node=23& (marec 2008),

7 - Leopold, A. : Obrázky z chatrče a rozmanité poznámky (z originálu Sand County Almanac), vydavateľstvo Abies, 1999.