Pohľad na multi-etnické a multi-náboženské prístavné mesto Mombasa, Keňa
Áno, zoznamy magazínu TIME bývajú kontroverzné, a aj tento rok je medzi stovkou najvplyvnejších ľudí napríklad Vladimír Putin, či severokórejský vodca Kim Jong Un. Pocitu, že nejde zrovna o osobnosti iba s pozitívnou aurou sa asi ťažko zbavíme, no vplyv na svetové dianie im nemožno uprieť.
V tohtoročnom zozname výrazne zaujali osobnosti z afrického kontinentu, ktoré majú potenciál búrať naše zaužívané predstavy a stereotypy o „Afričanoch“.
Binyavanga Wainaina je najznámejší kenský spisovateľ mladšej generácie a známy kritik stereotypov všetkého druhu. Okrem vnútorných pomerov v kenskej spoločnosti si neodpustí ani kritiku západného sveta a jeho postoj k africkému kontinentu a k ľuďom, ktorí ho obývajú. Vo svojich textoch píše presne o takej Afrike o akej počujeme najmenej. O „Afričanoch“, ktorí trávia bežné dní v školách, či na trhu. O mieste, kde sa žartuje o politike, pozerajú televízne programy a jedia keksíky Manji, či kde sa deti hrajú na Masajov. Začiatkom roka 2014 Binyavanga zverejnil esej s názvom: „Mama, som homosexuál“ (I am a homosexual, mum) v ktorej odvážne priznal svoju sexuálnu orientáciu. Ako o ňom napísala ďalšia skvelá Nigérijská autorka, Chimamanda Ngozi Adichie, Binyavanga demystifikoval a poľudštil homosexualitu a začal nevyhnutnú spoločenskú diskusiu, ktorá už teraz nemôže byť o „tých druhých bez tváre“. Binyavanga žije v Keni, kde sa prevažne kresťanská spoločnosť stavia k homosexualite s odporom. Jeho matka pochádzala zo susednej Ugandy, v ktorej nedávno schválili kontroverzné zákony, podľa ktorých si môžete za homosexualitu odsedieť doživotie.
Do zoznamu sa dostala aj Binyavangova krajanka Ory Okolloh. Zatiaľ čo v Keni ju pravidelne vyhadzovali zo školy, pretože jej rodičia si nemohli dovoliť platiť drahé školné, na Harvarde získala titul z práva a ponuku na prácu v právnickej firme vo Washingtone. Namiesto pohodlného života si však vybrala zložitejšiu cestu. Vrátila sa do Kene a pomohla založiť platformu Ushahidi. Ushahidi je online služba založená na princípe „crowd mapping data“, čo znamená, že obsah vytvárajú samotní jej užívatelia. S ich pomocou umožňuje sledovať predovšetkým krízové oblasti a udalosti, ako napríklad výskyt pouličného násilia, či korupcie v Keni, alebo dopravné zápchy vo Washingtone. Známou sa stale najmä mapovaním a identifikáciou ľudí po zemetrasení v Haiti. Magazín TIME o Ory Okolloh píše hovorí, že jej misiou nie je dávať pomoc, ale podporovať obyvateľov a podnikateľov z afrického kontinentu v budovaní vlastnej spoločnosti.
Zaradenie Juhoafrickej verejnej advokátky Thuli Mandosela do zoznamu sto najvplyvnejších ľudí sveta prekvapilo najmä ju samú. Ako sama povedala, je úžasné, že skromné snahy a aktivity jej kancelárie si niekto všimol nielen v jej krajine, ale i vo svete. Samotný TIME však píše, že jej práca na reforme ústavy, reforme vlastníctva pôdy a boj za ochranu ľudských práv hovorí sama za seba. Výnimočnou ju robí najmä jej odvaha a schopnosť hovoriť otvorene o korupcii na najvyšších miestach.
Ďalšími dvoma ženami v zozname sú Nigérijská ministerka financií Ngozi Okonjo-Iweala a sestra Rosemary Nyirumbe z Ugandy. Sestra Rosemary sa podujala okrem vedenia sirotinca v Gulu (Uganda) poskytovať domov a potrebnú pomoc ženám a dievčatám, ktorých životy boli silne narušené násilím, znásilneniami a sexuálnym zneužívaním. Mnohé z nich boli prinútené bojovať v detských armádach a väčšina porodila nechcené deti. Sestra Rosemary im dáva silu stať sa milujúcimi matkami a vrátiť život do ich vyhasnutých očí.
Ngozi Okonjo-Iweala aktívne znižuje Nigérijský verejný dlh a bojuje proti korupcii v Nigérií z pozície ministerky financií. Okrem toho sa ešte stíha zasadzovať aj o významnejšie medzinárondé reformy. Spoločne so svetovou bankou či OSN presadzuje zaradenie univerzálneho zdravotného poistenia medzi ciele globálnej rozvojovej stratégie.
Imam Omar Kobine Layama, prezident Stredoafrickej Islamskej komunity, arcibiskup Dieudonné Nzapalainga a reverend Nicolas Guérékoyame-Gbangou, prezident evanielickej aliancie. Traja náboženskí lídri z krajiny, ktorá sa nám spája s práve prebiehajúcou občianskou vojnou a genocídou moslimov aktívne spolupracujú na presadzovaní mieru a porozumenia medzi náboženstvami. Prebiehajúci konflikt sa ich osobne dotýka. Imam Layama a jeho rodina momentálne žijú u arcibiskupa Nzapalaingu, pretože ostať v dome Imáma bolo príliš nebezpečné. Vďaka snahám týchto troch mužov sa konflikt stále viac dostáva do medzinárodnej pozornosti. Ako vraví Imam: „Politici sa snažia rozdeliť krajinu náboženstvom, ale náboženstvo by nemalo byť príčinou nenávisti, vojny a utrpenia.“
Poznámka k náboženským konfliktom:
Náboženské konflikty medzi kresťanmi a moslimami sú v Afrike bežné a to najmä na pomyselnej geografickej hranici rozšírenia týchto dvoch náboženstiev v centrálnej Sahare, kde sa komunity oboch náboženstiev po koloniálnom rozdelení Afriky ocitli v jednom štátnom celku (SAR, ČAD, Nigéria, Sudán a Južný Sudán). Ako autor tohto článku, žijúci na pobreží Indického oceána v Keni, kde sú v súčasnosti politicky podnecované spory medzi moslimskou a kresťanskou komunitou chcem uviesť, že medzi tunajšími bežnými obyvateľmi necítiť žiadne napätie. Ľudia vyznávajúcimi obe náboženstvá bežne navštevujú rovnaké školy, pracujú bok po boku vo firmách, či vo verejných inštitúciach. Na nezhody nie je čas ani chuť. Náboženské konflikty sú prevažne spôsobené extrémistami, radikálnymi teroristickými skupinami, ktoré využívajú vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a neschopnosťou kenskej vlády účinne riešiť vzniknuté problémy (kenská vláda je podozrievaná z priamej účasti na vraždách radikálnych islamských predstaviteľov a zo zámernej pasivity pri riešení problémov moslimov z pobrežia).
