Mr. Martin Wachiuri vyštudoval hydrológiu na Univerzite KEWI v Nairobi. Na svojich 2 hektároch pozemku začal pestovať plodiny koncom roka 2009 a dnes spolu s manželkou vedú jednu z mála profitujúcich a sebestačných rodinných fariem v regióne. V širokom okolí Martinovej farmy je sucho a už cestou k nemu vidieť vyčerpanú zdegradovanú krajinu postihnutú obrovskou pôdnou eróziou. Väčšina ľudí si myslí, že sa tu nedá nič dopestovať a tak sa venujú prevažne nerentabilnému chovu dobytka, alebo hľadajú prácu v mestách.
V pozadí Martinovej farmy vidieť suchú a obnaženú pôdu (L. Zorád, 2011).
Takmer 50 účastníčok a účastníkov exkurzie (študenti/ky, učitelia/ky poľnohospodárstva a úradníci/ky z ministerstva poľnohospodárstva), však mali možnosť na vlastné oči vidieť exemplárny príklad lacného riešenia zachytávania a skladovania dažďovej vody v semiaridnej oblasti. Z pomerne malej plochy svojej vlastnej strechy odvádza Martin dažďovú vodu do vodného rezervoára s kapacitou 150 tisíc litrov. Vybudovanie tejto jamy ho stálo 30 000 Kenských šilingov (270 €), čo je zhruba cena najlacnejšieho laptopu na trhu v Nanyuki, či mesačná výplata čašníčok luxusnejšej kaviarne (aj so sprepitným). Investícia sa však Martinovi rýchlo vrátila, pretože už nemusí platiť za vodu mestskému úradu a po prvých výnosoch z farmy zainvestoval do vybudovania druhej vodnej nádrže rovnakej kapacity, ktorá zachytáva vodu pretekajúcu z prvého rezervoára (iba využitím gravitácie). S kapacitou 300 tisíc litrov dažďovej vody tak dokáže Martin polievať svoje plodiny po dobu šesť mesiacov bez jediného dažďa a obdobia sucha tu sotva bývajú dlhšie (väčšinou 3 - 5 mesiacov max).
Na prvý pohľad má 5 metrov hlboká vodná nádrž s kapacitou 150 tisíc litrov veľmi špinavú vodu, no ide len o estetický dojem. Biologické indikátory (napr. absencia rias) naznačujú, že voda je vhodná pre poľnohospodárske účely a pri jednoduchom prefiltrovaní môže byť aj pitná (L. Zorád, 2011).
Ku komerčnému úspechu však nestačí len zachytávať vodu a pestovať plodiny. Martinova manželka sa stará o prieskum trhu a marketingovú stratégiu. Spoločne sa potom rozhodujú čo a kedy pestovať. Momentálne sme na ich pozemku našli prevažne passion fruit (úroda 70kg týždenne po dobu 8 mesiacov v roku bez prestávky, vďaka vysadeniu plodín v rôznych časoch po sebe), ktoré putujú na trh, cukiny zasadené v uličkách medzi passion fruit (určené na domáce použitie aj na trh) a takisto aj rajčiny v fóliovníku, cibuľa, mrkva, cesnak, kapusta a špenát. Cieľom, ku ktorému má Martin a jeho rodina momentálne už veľmi blízko, je zarobiť 400 tisíc šilingov mesačne (Cca 3 225 €!!!)! To je suma, ktorú napríklad tunajší učitelia (10 000 šilingov) nezarobia ani za rok, takže naši mladí farmári a farmárky na exkurzii právom zahíkali. K takémuto, na kenské pomery nevídanému profitu prispievajú však aj ďalšie faktory. Martin neplatí okrem vody ani za elektrinu. Na svojej streche má solárny panel kombinovaný s veternou turbínou, ktorú si mimochodom postavil sám podľa návodu z internetu a pomocou lacných materiálov, ktoré tu dostať v okolí. No a teda keď nesvieti slnko, tak väčšinou prší a fúka vietor. O energetickú sebestačnosť je tu postarané takmer na 100%.
Rodinný domček so solárnym panelom a veternou turbínou. Strecha z ktorej Martin zachytáva dažďovú vodu pre jeho farmu (L. Zorád, 2011).
Z pôvodne plánovanej jednej hodiny sme strávili na Martinovej farme hodiny dve. Všetci účastníci/ky exkurzie mali množstvo otázok a zo zelenej oázy inak suchého podhoria Mt. Kenya sa im nechcelo odísť. Diskutovali sme ešte veľa o (ne)priepustnosti pôd, hygienickej (ne)závadnosti zachytenej vody, technických parametroch vodných nádrží a veternej turbíny, kontrole škodcov a (ne)používaniu chemikálií a mnohom inom. Odchádzali sme spokojní a plní inšpirácie. Hlavným Martinovým odkazom pre našich mladých farmárov a mladé farmárky bolo urobiť si vlastný výskum prírodných zdrojov na svojich pozemkoch a snažiť sa s nimi spolupracovať. Nie len ich využívať vo svoj prospech, ale rozumným manažmentom podporovať zdravie celej krajiny. Okrem rozvoja vlastnej farmy sa Martin snaží vedomosťami pomáhať aj svojim susedom a spolupracovať s nimi v produkcii rôznych druhov potravín. A presne o to ide aj nám na našom projekte. Martin, ďakujeme.
Martin rozpráva o svojom ovocí vedecky, no s láskou (L. Zorád, 2011).
Vedúci a vedúce poľnohospodárskych krúžkov si zapisujú kontakty na Martina, ktorý má odvtedy zvýšený počet prijatých hovorov (L. Zorád, 2011).
Info: Po kliknutí na fotografiu sa zobrazí celá fotogaléria. Náučná exkurzia sa konala v rámci projektu SAMRS 2010/03/05 „Zvýšenie kapacít v poľnohospodárstve v centrálnej Keni", organizované Človekom v Ohrození a Seanet International, podporené Slovak Aid.
