Veaciame sa so zmiešanými pocitmi. A v hmle a za dažďa, kedy má hmlovku zapnutú len máloktoré auto. Slovensko 2026. Orava nesklamala, ale asi sotva by tým, čo ponúkla očarila nejakého cudzinca. Nie v zime.
Ubytovali sme sa v penzióne, naschvál, žiadny luxus, ale pekný. Všetci boli milí, personál vždy ochotný, dávam 10 z 10. Bolo cítiť, že im na nás záležalo. V penzióne však bola zima. Uvedomovali si to asi dostatočne, lebo na check-ine nám hneď ponúkli, že keď bude treba, v izbe centrálne prikúria. Chápem, musia šetriť. To isté asi aj v dolnokubínskom vodnom svete. Trojhodinový vstup tam nevydržíte, vyženie vás zima. Alebo hlad, lebo ak nemáte cash, v tunajšom bufete sa nenajete.
Pri každej možnej platbe za týchto pár dní - všade okrem pumpy a lyžiarskych svahov sme dostávali otázku, či naozaj chceme platiť kartou. Prichádzala spolu s prosbou, či by sme boli takí zlatí a ten tringelt mohol byť v hotovosti. Mohol.
Začala som prehliadať to, na čo by som asi inokedy upozornila. Polcentimetrový prach pod posteľou, chýbajúcu soľ ku koreničke, málo teplú polievku, na izbe pre šiestich príbor pre dvoch. Ceny teda ako v Rakúsku, inak smer východ. Čo nás potešilo je, akú kvalitu si drží dolnokubínska Koliba, no bolo nás tam tak na dve ruky. Cudzincov málo, domáci zas v strede týždňa veľa nechodia. A nemyslím si, že by nechceli.
Oravské dediny lemujú krásne moderné stavby, kde tu pamiatka po rekonštrukcii, ale najmä socíkovský realizmus a potom fakt škaredé fabriky s komínmi obohnané plotmi, nie ďaleko od obytných zón. Hore na Kubínke sa lyžovalo v bielom, dole v dolinách vládla šeď.
Ľudia šetria, podnikatelia tiež. Kde sa dá. Región s ohromným potenciálom dopláca na politiku vlády, ktorá sa zaoberá iba sama sebou a ktorej ministri robia opatrenia, ktorými škodia ekonomike. Premiér hystericky obviňuje z protištátnej činnosti koho môže, pritom to, čo pácha táto vláda na našej krajine, jej regiónoch a ľuďoch je priamou ukážkou protištátnej činnosti ako z učebnice. Vidieť chudobnieť svoju krajinu a nič nespraviť je možno znakom ľahostajnosti, vedome prijímať opatrenia, ktoré naše schudobňovanie ešte prehlbujú, to je úplne iný level.
Pýtam sa ale, prečo by mal niekto prísť na zimnú dovolenku, či jarné prázdniny sem? Nádherné výhľady, aké poznajú skialpinisti sú asi dosť málo. Pamiatky sprístupnené len pre skupiny, alebo s rezerváciou, alebo nie cez víkend, alebo… stále len nejaké alebo. Prečo by tu mal chcieť utratiť peniaze? Keď už cena nie je našou výhodou, čo ňou je?
PS: autorka miluje Oravu a chcela by vidieť, aby sa tu ľuďom žilo lepšie a aby bol rozvoj oblasti viditeľný a citeľný vo všetkých jej kútoch.
