Naberám na význame iba vtedy, keď sa človek ráno zobudí a zahľadí sa na mňa, bez toho aby si uvedomil čo som, bez toho aby mojej existencii prikladal nejaký význam.
Čo som ? Som dôkaz jeho spánku, jeho snov, jeho plačov, jeho hnevu, jeho bolesti, jeho úsmevov, jeho lásky, jeho zamýšľajúcich sa pohľadov, jeho prehrabovania si vlasov.
Som malá bodka, ktorá vidí všetko a predsa nevie urobiť nič. Som tam, večne bdelá, večne pripravená zachytiť aj to najmalinkejšie vykývnutie sa zo stereotypu. Občas sa cítim sama, občas keď sa večer pozhasínajú svetlá a ja v tichu premýšľam čo na tej obrovskej bielej stene vlastne robím.
Potom si uvedomím, že na tej stene je so mnou ďalších milión malých špinavých bodiek a tak len zavriem oči a zmiznem.