Rodák z Juhoafrickej republiky, ktorý takmer celý život prežil v Anglicku bol známy svojou srdečnosťou a hlbokou láskou k rodine. Z toho rezultovala náklonnosť k jeho deťom, ktorým zvykol po nociach rozprávať príbehy, ktoré sám vymýšľal. Bol to mimoriadne rozhľadený muž s perfektným prehľadom v jazykoch, ako napríklad starej angličtiny či rôznych starých severských jazykov(v ktorom bol napísaný i Beowulf). Práve príbehy, ktoré deťom vymýšľal i znalosť jazykov bol jeden z hlavných predpokladov na to, aby sa z neho stal nekonvenčný rozprávač a "výmyselník".
Svoj prvý príbeh Hobit, ktorý bol vytvorený pôvodne len pre jeho deti, bol na naliehanie jeho študentov a malý okruh fanúšikov publikovaný a hneď sa stal obľúbeným nielen medzi detským publikom, ale i u dospelých. Ďalšie dielo, v ktorom využil svoje znalosti jazykov a svoju úžasnú predstavivosť, čoho dôkazom bolo vytvorenie vlastného sveta, Stredozeme, rôznych vymyslených jazykov elfov atď, bolo Pán Prsteňov, ktoré sa mylne pokladá za trilógiu, keďže pôvodne to mal byť jednozväzkový fantasy román, ale z dôvodu toho, že bol vtedy papier drahý, Tolkien sa rozhodol, že to rozdelí do troch kníh. Samozrejme, i toto dielo bolo prijaté úžasne, získalo si svoju obrovskú fanúšikovskú základňu a je považované za jedno z najvplyvnejších diel 20. storočia a z Tolkiena sa stal podľa mnohých otcom hrdinského fantasy žánru. Ostatné diela, ktoré nadväzovali na príbehy zo Stredozeme, ako napríklad Silmarillion vydal posmertne jeho syn Christopher.
Jedno je pravda. Nikdy som nebol nejaký zvláštny prívrženec Sci-fi či Fantasy žánrov, no tieto príbehy ma skutočne zaujali. Nielen dokonalou charakteristikou každej jednej postavy či pútavým príbehom, ale až ma zamrazilo, keď som ako malý pochopil, že všetky tie mapy, postavy, jazyky, územia či mená si autor vymyslel sám a až vtedy som pochopil, aká môže byť ľudská fantázia veľká. Až vtedy som pochopil, že ľudská fantázia nemá hraníc.
